Guinessova kniha rekordov si pamätá už všelijaké husárske kúsky. Svoje čestné miesta v nej držia aj Američanky Gladys Burrillová a Harriette Thompsonová, ktoré po 90-ke posunuli hranice možného a dokončili náročný 42-kilometrový pretek v rekordných časoch. Ako sa im to podarilo?
Príbeh bežkyne Harriette Thompsonovej je v porovnaní s Gladys Burillovou nemenej fascinujúci. Behu sa začala venovať po dovŕšení 76 rokov a počas svojej aktívnej kariéry prekonala dva typy rakoviny.
Bývalá profesionálna klaviristka trénovala takmer každý deň, behávala okolo malého jazera v komunitnej záhrade v Severnej Karolíne, kde žila v zariadení pre seniorov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Harriette sa maratónu v San Diegu zúčastňovala každoročne, kvôli rakovine ústnej dutiny vynechala iba dva ročníky 1998 a 2013. Behala pre svoje zdravie, na pamiatku členov rodiny, ktorí na rakovinu zomreli (vrátane jej manžela) a v neposlednom rade aj v mene nadácie, ktorá sa výskumu tejto zákernej choroby venuje. Počas svojej bežeckej kariéry pre ňu vyzbierala úctyhodných 100-tisíc eur.
Keď sa v roku 2015 postavila na štart už po 16. krát, netušila, že pokorí svetový rekord. V roku 2010 mala Glady na havajskom maratóne 92 rokov a 19 dní, zatiaľ čo Harriette mala počas svojho úspechu 92 rokov a 65 dní. Takmer 42-kilometrový pretek dokončila za 7 hodín, 24 minút a 36 sekúnd, čím prekonala rekord Gladys o viac ako 2 hodiny a stala sa tak najstaršou ženou na svete, ktorá maratón dokončila.
Chopine a cieľová páska
Bývalá koncertná klaviristka povedala, že počas behu premýšľala hlavne o hudbe. „Zvyčajne myslím na Chopinove etudy, tie, ktoré sú technicky náročné, pretože sú dosť rýchle. Stimuluje ma to, aby som išla trochu rýchlejšie, a tiež mi vďaka nim lepšie uteká čas,“ povedala Harriette a dodala, že pomáha aj myšlienka na to, ako prekračuje cieľovú pásku.
Maratóny behávala tradične v spoločnosti syna Brennyho, ktorý jej na ceste pomáhal udržiavať tempo a kurz, ale aj dostatok energie. Syn pre ňu mal vždy vodu, iónový nápoj, energické tyčinky, banány, pomaranče či praclíky.
Počas povestného maratónu, z ktorého vzišiel nový svetový rekord, však prežila aj krušné chvíle. „V jednom bode som bola naozaj unavená. Okolo 33. kilometra sme šli do kopca a mala som pocit, že nemá konca,“ povedala. „Hovorím si, že toto robiť v mojom veku — asi som aj trochu šibnutá… (smiech). Ale keď sme dosiahli vrchol, z kopca to už šlo. Brenny ma kŕmil všetkými tými fajnovými sacharidmi, ktoré mi dodali energiu.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
