Matica slovenská plánuje umiestniť v centre Rimavskej Soboty sochu významného národného dejateľa Mateja Hrebendu, ktorý pochádzal z okolia mesta. Tento krok má symbolizovať úctu k jeho odkazu a prínosu pre slovenskú kultúru a históriu. Hrebenda je známy nielen svojím pôvodom, ale aj tým, že v centre Gemera bola po ňom pomenovaná knižnica. Matica slovenská sa už niekoľkokrát pokúsila presadiť umiestnenie jeho sochy, pričom tento projekt získal podporu aj zo strany vlády, ktorá prisľúbila finančnú pomoc.
Na realizáciu tohto zámeru Matica slovenská spolieha na podporu zo strany ministerstva kultúry, ktorá je podľa uznesenia vlády podmienená termínom do 30. septembra 2025. Ivan Hazucha, poslanec mestského zastupiteľstva a člen Matice slovenskej, vyjadril nádej, že tento projekt bude úspešný a získa potrebné financie na dokončenie. Informuje STVR.
Maďarské organizácie chcú jeleňa
Reakcia na tento návrh však prichádza zo strany maďarských organizácií, ktoré požadujú, aby sa v Rimavskej Sobote okrem sochy Mateja Hrebendu objavila aj socha tzv. čarovného jeleňa, postavy z maďarskej mytológie. Tento symbol má pre maďarskú komunitu v regióne veľký význam, a preto sa rozhodli apelovať na mestských predstaviteľov, aby zvážili aj jeho umiestnenie v meste.
Legenda o čarovnom jeleňovi je jedným z najdôležitejších príbehov hunsko-maďarskej mytológie, ktorá sa dodnes udržiava v kolektívnej pamäti a fascinovala generácie. Tento mytologický tvor, vyslaný samotnými bohmi, mal symbolizovať nielen znovuzrodenie a obnovu, ale aj slnko, ktoré je zdrojom života a energie. Jeleň zohrával v legendách rolu vodcu, sprievodcu a ochrancu, ktorý viedol svojich nasledovníkov na ich ceste k novým možnostiam a úspechom. Píše Bystricak.sk.
Podľa legendy čarovný jeleň viedol bratov Hunora a Magora, ktorí boli zakladateľmi maďarského národa, na územie, kde sa usadili a položili základy svojho nového domova. Tieto udalosti sa stali kľúčovými momentmi v maďarskej histórii, a preto je jeleň považovaný za symbol veľkej dôležitosti. Neskôr sa tento príbeh prepojil s kresťanskými legendami, najmä s príbehmi o sv. Eustachovi a sv. Hubertovi, patrónovi poľovníkov, ktorí sú často zobrazení v spoločnosti jeleňa, čo ešte viac posilnilo jeho význam.
V starých maďarských a tureckých kultúrach mal čarovný jeleň rovnaký symbolický význam ako iné totemové zvieratá, ako napríklad turul alebo vlčica Asena. Tieto zvieratá sú považované za ochrancov a nositeľov posolstiev bohov, pričom čarovný jeleň sa stal jedným z najväčších symbolov duchovného a národného dedičstva, ktoré formovalo kultúru a hodnoty starých Maďarov.
Predložia oba návrhy
Kultúrna komisia mesta Rimavská Sobota sa nakoniec rozhodla predložiť kompromisný návrh, ktorý zahŕňa obidve sochy.
Zoltán Cziprusz, poslanec mestského zastupiteľstva a predseda kultúrnej komisie, sa vyjadril, že ide o historický krok v budovaní vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi na území Rimavskej Soboty. Podľa neho by sochy Mateja Hrebendu a čarovného jeleňa mohli slúžiť ako symbol zjednotenia a vzájomného rešpektu, keďže obe postavy nevyvolávajú kontroverzie a môžu spojiť rôzne komunity v regióne.
Napriek tomu, autor projektu Historické osobnosti Gemera – Malohontu, Peter Dragijský, vyjadril obavy z kombinovania týchto dvoch rôznych kultúrnych prvkov. Dragijský priznal, že nie je oboznámený s maďarskou mytológiou, a preto ho prekvapil návrh na sochu čarovného jeleňa. Podľa jeho názoru by bolo lepšie sústrediť sa na sochu Mateja Hrebendu, ktorý je bezpochyby významnou osobnosťou pre región.
Mestskí poslanci v Rimavskej Sobote sa budú budúci týždeň zaoberať tým, či bude v centre mesta umiestnená socha Mateja Hrebendu, alebo či sa k nej pridá aj socha čarovného jeleňa, ako navrhujú maďarské organizácie. Očakáva sa, že rozhodnutie bude mať významný dopad na kultúrny a spoločenský život mesta.
