V Afrike urazil na bicykli za pol roka viac ako 13-tisíc kilometrov, na svojej poslednej expedícii skrz Kostariku, Nikaraguu, Honduras, Salvádor, Guatemalu a Mexiko bezmála tri tisícky.
Tadeáš Šíma je dobrodruh, akému sa v našich končinách vyrovná málokto. V rozhovore pre istream.sk vysvetľuje, v čom je diaľkové cestovanie na bicykli (ne)bezpečné, prečo si latinoameričanov nezamiloval aj to, čo ho motivuje pedálovať tisícky kilometrov na opačnom konci sveta.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Cestovali ste autostopom, potom ste prešli na bicykel. Prečo?
Od strednej školy sme s kamarátmi nastopovali po Európe aj Ázii stovky áut a tisíce kilometrov. Po expedícii v Kirgizstane som si uvedomil, že autostop mi nedáva pocit absolútnej slobody — teda to, čo som od cestovania vždy očakával.
A tak som nasadol na bicykel a uvedomil som si, že na bicykli zvládnem aj dlhé vzdialenosti. Iste, niekedy to ide slimačím tempom, ale človek je slobodný, zastaví, kde chce, nemusí na nikoho čakať a stále pedáluje vpred.
Je síce pomalší ako auto, no dnes ho pohodlne preveziete na akýkoľvek kontinent. V Česku si bicykel naložíte do lietadla, preletíte kus sveta, tam nasadnete a ide sa.
Je bicykel na diaľkové trasy bezpečným dopravným prostriedkom?
Keď nespravíte nejakú hlúposť, nespadnete. Ale keď idete v premávke, nemáte to úplne pod kontrolou.
Nosím so sebou veľké brašne, takže na vozovke som pomerne široký. Ak na ceste nie je vedľajší pruh, v podstate ma ohrozuje každé auto, ktoré ma obieha.
V Guatemale boli cesty pekelne úzke, jazdí sa pomerne rýchlo a miestne kamióny sú monštrá na štýl amerických truckov. Ťahajú za sebou aj tri prívesy s cukrovou trstinou. Keď vás predbiehajú, počítate prívesy a modlíte sa, aby už bolo po tom. Vzduchová vlna s vami máva na ceste, keď ste meter od kolies, nie je to veľmi komfortné. Sú tu často dopravné nehody, treba si dávať pozor. Keď vás prejde takýto kamión, nepomôže ani helma.
Keď som počul, že sa na mňa niečo také zozadu rúti, radšej som zoskočil z bicykla a čakal som, kým to prejde.
V jednom rozhovore ste na otázku, na čo počas pedálovania myslíte, odpovedali: „Taká klasika, ženy, Rolling Stones, Třešňák, ženy, ako si postaviť stan a ženy.“ Kde ste videli najkrajšie ženy?
(smiech) V Burkine Faso. A samozrejme v Česku.
Na poslednej expedícii ste prišli 3000 km cez Kostariku, Nikaraguu, Honduras, Salvádor, spomínanú Guatemalu a Mexiko. Kde ste sa cítili príjemne?
Musím sa priznať, že ak by som sa niekedy vrátil do Strednej Ameriky, určite nie kvôli ľuďom. Nemal som z nich dobrý pocit. Z každej výpravy som si priniesol množstvo kontaktov na nových priateľov a zaujímavých ľudí. Z tejto cesty som si doniesol kontakty na pytliakov (smiech).
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
