Bolívijská vláda chce v zahraničnom obchode viac používať čínsky jüan a znížiť tým závislosť od amerického dolára. Oznámil to v piatok (28. 7.) minister hospodárstva Marcalo Montenegro. Vláda sa vydala cestou postupného nárastu používania jüanu v zahraničnom obchode, povedal na tlačovej konferencii. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Bolívia v posledných mesiacoch čelí veľkému nedostatku dolárov, čo čiastočne súvisí s poklesom ťažby zemného plynu, ktorý je kľúčovým vývozným artiklom juhoamerickej krajiny. Čisté devízové rezervy Bolívie klesli z maxima 15 miliárd dolárov (13,62 miliardy eur) v roku 2014 na súčasné zhruba 4 miliardy.
Predstavitelia bolívijskej štátnej banky Banco Union uviedli, že jej prostredníctvom môžu dovozcovia a vývozcovia od februára tohto roka obchodovať v jüanoch a od marca v ruských rubľoch. Bolívia počas mája a júna realizovala finančné transakcie v objeme 278 miliónov čínskych jüanov (35,28 milióna eur), čo predstavovalo asi 10 % jej zahraničného obchodu, konštatoval Montenegro.
Ruský veľvyslanec v Bolívii Michail Ledenev uviedol, že transakcie medzi Banco Union a ruskou spoločnosťou Gazprombank uľahčujú ruským spoločnostiam fungovanie na trhu napriek sankciám, ktoré uplatňuje Západ voči Moskve pre vojnu na Ukrajine.
Čína a Rusko zvyšujú investície do rozvoja obrovských, ale z veľkej časti nevyužitých zdrojov lítia v Bolívii, aby uspokojili rastúci dopyt po kove, ktorý sa používa na výrobu batérií pre elektrické vozidlá. Začiatkom tohto roka boli podpísané tri dohody o dodávkach lítia s dvoma čínskymi a jednou ruskou firmou, ktoré sa zaviazali investovať v krajine celkovo 2,8 miliardy dolárov.
Investície by mohli byť čiastočne realizované v jüanoch, poznamenal Montenegro. Čínska mena by sa mohla použiť aj na splatenie úverov od Pekingu a na zlepšenie obchodnej spolupráce medzi latinskoamerickými krajinami, dodal minister. Obchodovanie v jüanoch už v rámci regiónu uľahčili Brazília a Argentína.
