Pol roka žil študent s vedomím, že veľa času mu už nezostáva. Liečba nezaberala, z verejne dostupných informácií si zistil, že sa jeho telo čoskoro samo otrávi.
Vypočuť si od lekára správy o vážnej chorobe položí nejedného pacienta na kolená. Azda najviac sa obávame nevyliečiteľných diagnóz, pri ktorých nám zostáva určitý čas na život. Ak sa ale odhalí, že pravda je inde a človek je vlastne zdravý, zanechá to obrovské stopy na psychickom zdraví.
Stanovili mu nevyliečiteľnú chorobu
Českom otriasa neuveriteľný príbeh mladého študenta, ktorému pred tromi rokmi potvrdili smrteľnú chorobu. Mladík liečbu znášal veľmi ťažko a pritom by sa trápiť ani nemusel, informuje e-mostecko.cz.
Benjamína poslali v roku 2022 do ordinácie MUDr. Marka S., aby mu vykonal biopsiu pečene. „Rodinná anamnéza je taká, že máme všetci vysoký bilirubín v krvi. Prejavuje sa to tak, že občas nám napríklad zožltne bielko v očiach. Benjamín však od malička k tomu občas zvracal. V čase covidu jeho detská lekárka ale odhalila nízku hladinu ďalšieho prvku. Oboje ukazuje na Wilsonovu chorobu. Laicky povedané, telo sa nevie samo zbaviť medi, tá sa v orgánoch usadzuje a otrávi ich,“ spomína na začiatok trápenia chlapcova matka.
Musel by absolvovať rad vyšetrení, ktoré by chorobu potvrdili či vyvrátili. Stopercentnú istotu však ukáže až hodnota medi v sušine z biopsie pečene.
„Dostali sme odporúčania k spomínanému doktorovi do Litvínova. Upozornil nás, že je zákrok bolestivý, ale mladý, že to zvládne, len nech nejazdí električkou a odveziem ho autom,“ opisuje prvý e-mailový kontakt.
Matku donútil kúpiť hrob
K biopsii došlo 13. júna, laboratórium dostalo vzorku o dva dni neskôr a výsledky odoslalo do ordinácie 20. júna. Avšak s tým, že pre definitívne určenie medi v sušine pečene je potrebné poslať vzorky do Všeobecnej fakultnej nemocnice.
O mesiac neskôr lekár e-mailom pacientovi oznámil hodnoty medi v sušine s konštatovaním, že na 85 % trpí Wilsonovou poruchou (dochádza k hromadeniu medi v tkanivách, najmä v mozgu a pečeni, pozn. red.).
Pol roka žil študent s vedomím, že veľa času mu už nezostáva. Liečba nezaberala, z verejne dostupných informácií si zistil, že sa jeho telo čoskoro samo otrávi. Nechcel byť ležiacim pacientom, a tak matke povedal, že až sa jeho stav ešte zhorší, radšej sa zabije.
Vo vojenskej nemocnici tak pristúpili k experimentálnej liečbe. „Syn ju znášal zle. Keď som videla, čo to s ním robí, chcela som, aby prestal, lenže on bol zúfalý, že keď sa nebude liečiť, zostáva mu tak rok života. Donútil ma kúpiť hrob vedľa babičky, v pohrebnom ústave si vybral náhrobný kameň,“ rozpráva Jana.
Rodinu potešila dobrá správa
Medzitým sa snažila od doktora získať originálne laboratórne správy, kde by mali byť uvedené hodnoty. „Po veľkej urgencii ju poslal. Paradoxne je na nej neskorší dátum ako deň, kedy nám oznámil diagnózu. Chýbala pečiatka, akýkoľvek údaj, o tom, kde k rozborom došlo. Keď som lekárovi vo vojenskej nemocnici povedala, že si myslím, že k testom nikdy nedošlo a výsledky sú vymyslené, mal ma za blázna. Aby mi preukázal, aká som paranoidná, do laboratória sám zavolal. Úplne zbledol, keď mu potvrdili, že na rodné číslo môjho syna nikdy žiadne vzorky nedostali,“ spomína na hrozný okamih matka študenta.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
