Na potulkách svetom si zamiloval Latinskú Ameriku. Fotograf, dobrodruh a zberateľ Michal Herlík miluje španielčinu, latino kultúru, hudbu, tanec, tradície aj jedlo. Precestoval množstvo krajín strednej a Južnej Ameriky a aktuálne spoznáva kultúru karibského ostrova Svätá Lucia, odkiaľ postuje na svoj instragram doslova hocúce storky.
V rozhovore pre iStream.sk sme sa ho pýtali na jeho zážitky s domorodými kmeňmi, ako sa mu páčilo vo Venezuele a prečo si zo svojich ciest nosieva domov najradšej rituálne masky?
Pred 10 rokmi ste navštívili aj dnes omnoho menej prístupnú Venezuelu. Aké spomienky máte na tento výlet?
Neverím, že už prešlo 10 rokov. Mám pocit, akoby som tam bol pred rokom. Keď človek cestuje a robí, čo ho baví a napĺňa, čas plynie oveľa rýchlejšie, ako by mal.
Venezuela bola moja prvá krajina v Latinskej Amerike, kam som sa odvážil vycestovať sám. Celkom paradoxné vzhľadom na to, že sa jedná o jednu z najnebezpečnejších krajín sveta a jej hlavné mesto je považované taktiež za jedno z najnásilnejších na svete, ak nie vôbec najnebezpečnejšie…
View this post on Instagram
Moje tri mesiace vo Venezuele poznačilo niekoľko dôležitých vecí. Po prvý raz som sa stretol s hovorenou španielčinou a musel som prelomiť bariéru, aby som ňou začal plynule rozprávať, čo s rýchlym venezuelským prízvukom nebolo vôbec jednoduché. Jednoduché nebolo ani riešiť na dennej báze, čo budem vlastne v daný deň jesť. Býval som u domácich po celej krajine, lenže niekedy ani domáci nemali takpovediac čo do úst, takže sa to niekedy zvrtlo v nútený pôst.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
