Poľský premiér Donald Tusk informoval, že správy z poľských logistických uzlov na východnej hranici, cez ktoré prúdi pomoc na Ukrajinu, potvrdzujú americké vyjadrenia o pozastavení podpory. Spojené štáty vraj o tom so spojencami nekomunikovali. Európska komisia chce pre Kyjev zabezpečiť ďalšiu okamžitú pomoc. Otázkou však zostáva či a dokedy to bude stačiť.
Americký prezident Donald Trump v pondelok (3. 3.) nariadil dočasne pozastaviť poskytovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Obnovená vraj bude po tom, ako prezident Volodymyr Zelenskyj presvedčí Trumpa, že má skutočný záujem na mierových rokovaniach s Ruskom. Američania zároveň zvažujú aj obmedzenie výmeny spravodajských informácií s Kyjevom.
K pozastaveniu dodávok došlo krátkom potom, ako v piatok došlo k hádke v Bielom dome medzi Zelenským, Trumpom a viceprezidentom Vanceom. Táto roztržka pritom dostáva pod tlak aj európske štáty, ktoré podporujú Ukrajinu a snažia sa nájsť riešenie.
Plán na prezbrojenie a pomoc
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila päťbodový plán na prezbrojenie Európy, podľa ktorého by sa na obranu v Európskej únii mohlo mobilizovať takmer 800 miliárd eur. „Chceme trvalý mier, ale trvalý mier sa dá vybudovať len na základe sily a sila sa začína posilnením nás samých,“ povedala. Zároveň dodala, že plán umožní poskytovanie „okamžitej“ vojenskej podpory Ukrajine po tom, ako USA svoju pomoc pozastavili.
Treba však povedať, že Spojené štáty doteraz poskytli Kyjevu len vojenskú podporu za 69 miliárd eur, a ďalšiu finančnú a humanitárnu pomoc za 50 miliárd. Pre porovnanie, členské štáty EÚ spolu s Britániou, Nórskom, Islandom, Kanadou, Austráliou a Novým Zélandom mu dali vyše 65 miliárd eur.
Lídri krajín EÚ tak budú vo štvrtok (6. 3.) na mimoriadnom zasadnutí o Leyenovej pláne rokovať v Bruseli. A to aj v súvislosti s výzvami z USA, aby Európania zvýšili svoje obranné záväzky a pripravili bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
Dokedy vydržia bez americkej pomoci?
Pozastavenie všetkej americkej vojenskej pomoci Ukrajine sa podľa predsedu výboru ukrajinského parlamentu pre zahraničné veci Olexandra Merežka javí ako snaha dotlačiť Ukrajinu ku kapitulácii. Americký Wall Street Journal informoval, že Ukrajina momentálne sama vyrába alebo kupuje 55 percent svojich zbraní, USA jej dodávajú 20 percent a Európa 25 percent. Starý kontinent pritom vie niektoré dodávky nahradiť, no nie všetky.
Otázkou preto zostáva, za aký čas sa Trumpovo pozastavenie dodávok prejaví na fronte. Podľa expertov by to mohlo trvať dva až štyri mesiace. Ukrajina by to tak mohla pocítiť už pred letom. „Nebude to náhly kolaps, ale keď sa vám dodávky znížia na polovicu, nakoniec sa to na frontovej línii prejaví,“ povedal pre CNN Mark Cancian, vedúci poradca Centra pre strategické a medzinárodné štúdiá.
Ukrajinskí odborníci sú v tomto smere optimistickejší. Tvrdia, že krajina sa dokáže brániť ešte minimálne šesť mesiacov až rok. „Sťaží koniec americkej pomoci situáciu ukrajinských síl? Áno. Viedlo by to k úplnému kolapsu počas nasledujúcich šiestich mesiacov? Nie,“ uviedol ukrajinský analytik publikujúci pod pseudonymom Tatarigami.
Najlepší príspevok k mieru
Pozastavenie pomoci USA pre Ukrajinu je tým najlepším príspevkom k mieru, vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zároveň zdôraznil, že toto „riešenie by mohlo skutočne dotlačiť kyjevský režim, aby pristúpil k mierovému procesu“.
Peskov pritom reagoval aj na inciatívu, ktorá vzniká v Európe. „Vidíme, že niektoré európske krajiny sa zaväzujú pokračovať v komplexnej pomoci. Určitým spôsobom sa pokúsia kompenzovať znížené dodávky munície a iných zásob. Najväčší objem pomoci však prichádzal zo Spojených štátov. Takže uvidíme,“ povedal.
