Bývalý šéf kazašskej tajnej služby Alnur Mussajev prišiel s tvrdením, že americký prezident Donald Trump bol v roku 1987 naverbovaný sovietskou KGB pod krycím menom „Krasnov“. Podľa Mussajeva bol jeho osobný spis neskôr vymazaný. Podobné špekulácie o Trumpových väzbách na KGB sa objavili už v minulosti, konkrétne v roku 2021.
Mussajev tvrdí, že Trumpa naverbovali počas jeho návštevy Sovietskeho zväzu v roku 1987, ktorá sa mala týkať realitných projektov, no mohla mať aj politické pozadie, píše britský Mirror. V tom čase newyorský developer skúmal možnosti výstavby hotela v Moskve a podľa Mussajeva mu ruská rozviedka jeho cestu uľahčila.
„V roku 1987 som pracoval v 6. riaditeľstve KGB v Moskve, ktoré sa zameriavalo na nábor podnikateľov zo západných krajín. Práve v tom roku naša administratíva získala pre spoluprácu 40-ročného amerického podnikateľa Donalda Trumpa, ktorý vystupoval pod pseudonymom ‚Krasnov‘,“ napísal Mussajev na sociálnom médiu. Neposkytol však žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia.
Okrem toho Mussajev uviedol, že Trumpov osobný spis bol nedávno odstránený z archívov ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). „Dnes bol z FSB vymazaný spis Krasnova. Je v súkromnej správe jedného z Putinových blízkych spolupracovníkov,“ dodal.
Možné náborové metódy KGB
Podľa správy z minulosti KGB v roku 1985 aktualizovala svoju stratégiu náboru vplyvných osôb zo Západu. Ich cieľom bolo identifikovať a získať prominentné osobnosti na spoluprácu rôznymi metódami. Mussajevove slová naznačujú, že Trump mohol byť jedným z tých, na ktorých sa táto stratégia zamerala.
Obavy o jeho vzťahy s Kremľom už v minulosti vyjadrili viacerí americkí predstavitelia, najmä počas jeho prvého prezidentského obdobia. Podobné obvinenia zazneli aj v roku 2021, keď bývalý agent sovietskej rozviedky Jurij Švec povedal pre denník Guardian, že Rusko Trumpa systematicky „pestovalo“ viac než 40 rokov.
KGB o ňom údajne zbierala informácie už od jeho sobáša s Češkou Ivanou Zelníčkovou v roku 1977. Počas Trumpovej cesty do Moskvy v roku 1987 mu agenti údajne lichotili a povzbudzovali ho, aby sa angažoval v politike. „Prišli k záveru, že je veľmi vnímavý na lichôtky a že je presne ten typ človeka, ktorý by mohol v budúcnosti kandidovať na prezidenta USA,“ povedal Švec.
Politické ambície po návrate do USA
Po návrate z Moskvy Trump začal uvažovať o politickej kariére. Skúmal možnosť kandidatúry na republikánsku nomináciu na prezidenta a dokonca zorganizoval predvolebné zhromaždenie v New Hampshire. 1. septembra 1987 uverejnil celostránkový inzerát v denníkoch New York Times, Washington Post a Boston Globe s titulkom: „Na americkej zahraničnej politike nie je nič zlé, čo by nevyriešila trocha chrbtovej kosti.“
V tomto otvorenom liste adresovanom „americkému ľudu“ Trump argumentoval, že USA by mali prestať financovať obranu krajín, ktoré si ju môžu dovoliť samy. Inzeráty sa objavili v tlači 2. septembra 1987 a vyvolali rozsiahlu diskusiu. V tom čase však jeho hovorca Daniel Klores poprel, že by Trump plánoval vstup do politiky.
