Jurij Butusov je novinár a vojenský odborník, ktorý založil portál Censor.net, zaoberajúci sa nielen situáciou na fronte, ale aj politickými súvislosťami na Ukrajine. V roku 2020 bol krátko ja nezávislým poradcom ministra obrany. Butusov často navštevuje frontovú líniu a je známy otvorenou kritikou ukrajinského vojenského a politického vedenia. Teraz poskytol rozhovor poľským novinám Gazeta Wyborcza a projektu The Eastern Frontier Initiative.
Butusov priblížil aká je súčasná situácia na fronte a ktoré úseky sú najviac ohrozené ruskými vojskami. „V niekoľkých oblastiach pozdĺž frontu už nepriateľ prerazil alebo je na pokraji, aby tak urobil. Ich taktika hrá v ich prospech – pri útokoch sa spoliehajú na „jednorazovú“ útočnú pechotu,“ povedal.
Rusi pod hrozbou trestov, dezertujúci Ukrajinci
Dodáva pritom, že ruské jednotky bojujú, kým nesplnia úlohu alebo nie sú úplne zničené. Ich velenie je podľa Butusova úplne jednoduché. Výsledky sú vynucované okamžitými popravami alebo inými formami trestu. „Ich pechota je poslaná do bitky po dvoch týždňoch výcviku a oni dosiahnu svoje ciele, lebo nemajú inú možnosť, ako prežiť. Ukrajina takto fungovať nemôže,“ hovorí.
Novinár tiež vysvetľuje, čo sa za takmer tri roky od začiatku vojny zmenilo. „Celý ukrajinský „zázrak“ roku 2022 bol spôsobený tým, že sa veľké množstvo Ukrajincov sa samomobilizovalo a bojovalo samostatne. Po troch rokoch už tam tí ľudia nie sú. Teraz sa musíme spoľahnúť na mobilizovanú pechotu,“ približuje.
Noví regrúti však podľa Butusova potrebujú školenia a organizáciu. Tvrdí, že aj po dvoch mesiacoch nie sú vytrénovaní, a často sa to končí dezerciou. „Armáde sa bohužiaľ stále velí, ako by bol február 2022. V dôsledku toho máme teraz značný počet mobilizovaných vojakov, ktorí dezertovali,“ hovorí o situácii v ukrajinskom vojsku.
Silná centralizácia rozhodnutí
Poukazuje pritom na škandály okolo novo vzniknutých jednotiek, keď viesť ľudí do boja si teraz vyžaduje oveľa viac úsilia ako predtým. Ukrajina podľa neho nemá vojenskú doktrínu, ktorá by jasne definovala mobilizačné postupy. O stave armády a jej riešeniach nie je žiadna diskusia, a to ani medzi najvyšším vojenským velením alebo parlamentnými výbormi.
Všetko vraj závisí od Kancelárie prezidenta a niekoľkých rozhodovacích orgánoch. Takáto centralizácia neponecháva žiadny priestor na debatu alebo alternatívne riešenie. Podľa novinára neexistuje žiadna kritika týchto rozhodnutí a vedenie je veľmi odtrhnuté od vojnovej reality. Spochybnil pritom aj návštevy Volodymyra Zelenského na fronte, kde sa podľa neho ukázal minulý rok len dvakrát. Podľa dostupných správ však bol prezident v oblastiach kde sa bojuje najmenej päťkrát.
Škandál so 155. brigádou
Butusov odhalil aj zneužívanie v rámci novo vytvorenej 155. brigády „Anna Kyjevská“. Opísal pritom, čo je najväčším problémom pri zakladaní nových brigád. „Staviate ich z regrútov, ktorí prešli iba dvojmesačným výcvikom. Potom sa musia naučiť fungovať ako brigáda. To si vyžaduje čas, oveľa viac ako jeden mesiac.“
Okrem toho si vyžadujú sadu zbraní a vojenského vybavenia, s pomocou od západných partnerov a vládnym financovaním údržby. „A potom je všetko to úsilie márne, lebo vojaci z týchto brigád buď opúšťajú svoje stanovištia, alebo utrpia zbytočné straty na fronte pre zlé vedenie,“ dodáva.
Pri vytvorení 155. brigády išlo o spoločný projekt Ukrajiny a Francúzska. Kyjev mal poskytnúť mužov a Paríž zase potrebné vybavenie. Brigáda sa však stala známou najmä dezerciami. Médiá informovali o úteku 50 vojakov do Francúzska, pričom celkovo z nej odišlo až 1700 príslušníkov.
Butusov sa preto pýta, či bolo „Francúzsko skutočne schopné poskytnúť zodpovedajúce vybavenie?“ Na druhej strane poukazuje na to, či vedela aj Ukrajina poskytnúť dostatok ľudských zdrojov. Rozpočet na túto brigádu pritom odhadol na jednu miliardu eur.
„Zbrane a vybavenie, ktoré sme dostali, tiež neboli nové. Museli sme vynaložiť ďalšie prostriedky z vlastného rozpočtu, len aby sme boli pripravení na boj. V dôsledku toho sme spoločne s našimi francúzskymi spojencami naliali obrovské čiastky do brigády, ktorá stále nie je plne pripravená na bitku“, pričom dodal, že Kyjev musel poslať jeden zo skúsených práporov pri Pokrovsku, aby držal líniu so 155. brigádou, lebo to nezvládla.
Čo chýba ukrajinskej armáde najviac
Novinár tiež povedal, či Ukrajine v súčasnosti viac chýbajú vojaci alebo zbrane. Podľa neho pechoty a zbraní nie je nikdy dosť, ale vypichol najmä drony. „Vezmite si príklad jednej brigády – jej rozpočet bol stanovený na miliardu eur. To je asi 45 miliárd hrivien. Medzitým ukrajinská vláda vyčlenila 55 miliárd hrivien na celý rok na výrobu dronov, čo pokrýva len asi 30 percent potrieb frontovej línie. Namiesto nalievania peňazí do 155. brigády sme mohli zdvojnásobiť zásoby dronov,“ pripodobnil sumu vynaloženú na novú brigádu.
V prípade chýbajúcich mužov bol rovnako tak kritický k politickému vedeniu krajiny. „Keď sa pozriete na vojnu na Ukrajine, najlepší vojaci pechoty majú niečo cez dvadsať. Sú najschopnejší vydržať extrémne drsné podmienky boja. Ale ukrajinská vláda rozhodla, že je lepšie mladých ľudí nerušiť, lebo by to malo negatívne politické dôsledky. Sme tak jedinou krajinou za posledných 200 rokov, ktorá necvičila ani neodvádzala vojakov mladších ako 25 rokov,“ povedal.
Podľa Butusova ide o unikátny príklad toho, ako populizmus prevažuje nad realitou. Dodáva, že by to malo byť jedno z najdôležitejších poučení, ktoré si z tejto vojny zoberú.
