Česká mikrobiologička Kateřina Snopková dosiahla veľký úspech. Počas expedície na Antarktíde objavila novú baktériu, ktorá by mohla zmeniť budúcnosť medicíny. Mohla by pomôcť prelomiť odolnosť pôvodcov iných chorôb voči antibiotikám. To by znamenalo revolúciu vo výrobe antibiotík.
Zásadný prielom sa podaril českej mikrobiologičke Kateřine Snopkovej z Masarykovej univerzity v Brne. Ako informuje univerzita na svojej webovej stránke, v roku 2015 sa zúčastnila na expedícii do Antarktídy, odkiaľ priniesla vzorky pôdy z ostrova Jamesa Rossa. Obsahovali nový druh baktérie, ktorý bol pomenovaný Pseudomonas rossensis.
Prelomí odolnosť voči antibiotikám
Baktéria patrí do skupiny nazývanej pseudomonády, ktoré sú v prírode bohato rozšírené. Často sú nebezpečné pre ľudské zdravie a majú aj silnú odolnosť voči antibiotikám. Rezistencia na antibiotiká predstavuje v modernej medicíne veľký problém. Je dôvodom, prečo existujúce antibiotiká postupne prestávajú účinkovať, pretože baktérie sa im prispôsobujú.
Objavená pseudomonáda má však inú charakteristiku. Produkuje takzvané bakteriocíny, toxické látky, ktoré ničia iné baktérie. Snopková dúfa, že svojím objavom prelomí rezistenciu voči antibiotikám.
Táto pseudomonáda dokáže produkovať látky na ničenie iných baktérií aj v extrémnych teplotných podmienkach. „V porovnaní s príbuznými druhmi má pseudomonáda genetickú výbavu, ktorá jej umožňuje prekonávať stresy spojené s drsnými antarktickými podmienkami, ako sú nízke teploty, nedostatok dostupnej vody a živín, silné slnečné žiarenie alebo opakované cykly zmrazovania a rozmrazovania,“ vysvetlila Snopková.
Snopková sa dlhodobo zameriava na výskum baktérií a ich odolnosti voči antibiotikám. „Náš výskum ukazuje, že samotná príroda vyvinula spôsoby boja proti rezistentným baktériám. Teraz je na nás, aby sme tieto mechanizmy pochopili a využili ich v medicíne a možno nielen v medicíne,“ dodala Snopková.
Rezistencia na antibiotiká sa stáva čoraz väčším problémom. V Európe už zabíja desaťtisíce ľudí ročne. Ak sa nič nezmení, odhaduje sa, že do roku 2050 by na antibiotickú rezistenciu mohlo ročne zomrieť 10 miliónov ľudí, čo je viac ako na rakovinu.
