Vesmírny teleskop Jamesa Webba urobil prvé snímky Saturnu. Šiesta planéta od Slnka bola zachytená v infračervenom svetle, v ktorom sú jej prstence mimoriadne jasné. Vedci dúfajú, že pozorovania Saturnu umožnia lepšie pochopiť jeho početné mesiace.
Saturn má najviac mesiacov zo všetkých planét slnečnej sústavy. Je ich viac ako sto. Pozorovanie väčšiny z nich je však veľmi náročné. Malé nebeské telesá s pretiahnutými nepravidelnými dráhami môžu byť pre pozorovateľa zo Zeme takmer neviditeľné. Preto sa NASA rozhodla použiť vesmírny teleskop.
Cieľ pozorovania
V júni použili vesmírny teleskop Jamesa Webba na pozorovanie Saturnu. Uskutočnilo sa pozorovanie planéty v blízkej infračervenej oblasti.
Cieľom vedcov bolo otestovať schopnosť teleskopu pozorovať malé mesiace planéty a jej jasné prstence. Novoobjavené mesiace by mohli vedcom pomôcť lepšie pochopiť Saturnovu sústavu a jej históriu.
Saturn vyzerá v infračervenom svetle ako extrémne tmavý objekt. Je to preto, že metán v atmosfére pohlcuje takmer všetko slnečné svetlo.
Na najnovšom obrázku sa Saturn javí extrémne tmavý v dôsledku absorpcie slnečného svetla metánovým plynom. Jeho charakteristické prstence však zostávajú svetlé a podľa NASA vytvárajú na tejto fotografii „nezvyčajný vzhľad“ planéty.
Svietiaci ľad
Prstence plynového obra sú však tvorené horninami a ľadom, ktoré sú pri tejto vlnovej dĺžke relatívne jasné, takže sa zdá, že svietia. Častice, ktoré ich tvoria, majú rôznu veľkosť, od veľkosti menšej ako zrnko piesku až po veľkosť hôr na Zemi. Tri malé body naľavo od Saturnu sú jeho mesiace, zhora Dione, Enceladus a Tethys.
Na pravej strane sú jasne zobrazené prstence A, B, C a F a tmavá Cassiniho medzera, ktorá oddeľuje prstence A a B.
„Veľké, difúzne štruktúry na severnej pologuli nesledujú čiary zemepisnej šírky planéty, takže na tomto obrázku chýba známy pruhovaný vzhľad, ktorý zvyčajne vidieť z hlbších atmosférických vrstiev Saturnu,“ uvádza NASA.
Leto na Saturne
Na fotografii je tiež vidieť ročné obdobia na Saturne. V čase jej zhotovenia bolo na severnej pologuli leto. Vedci predpokladajú, že obzvlášť tmavá škvrna na severnom póle je výsledkom zatiaľ neznámeho procesu, ktorý na póle prebieha v určitých ročných obdobiach.
Záber vytvoril prístroj NIRCam (Near-InfraRed Camera) na palube JWST. Funguje ako zobrazovač s vlnovou dĺžkou 0,6 až 5 mikrónov a zároveň ako vlnoplochový senzor pre zosúladenie všetkých 18-dielov zrkadla teleskopu. NIRCam pomáha pri zobrazovaní čohokoľvek vedľa oveľa jasnejšieho objektu. V prípade Saturnu to umožňuje zachytiť jeho mesiace a prstence.
Rozdiely vo vzhľade severného a južného pólu Saturnu podľa NASA spôsobuje leto v severnej oblasti, zatiaľ čo na južnej pologuli sa končí zimná tma.
Zjasnenie blízko okraja Saturnovho prstenca môže byť spôsobené fluorescenciou metánu vo vysokých vrstvách atmosféry, emisiami v ionosfére planéty alebo oboma týmito javmi.
Najnovšia detailná snímka Jupitera prichádza niekoľko týždňov po tom, čo JWST zachytil rekordnú erupciu vody na Saturnovom mesiaci Enceladus. Takéto pozorovania „sú len náznakom toho, čím toto observatórium prispeje k poznaniu príbehu Saturnu v nadchádzajúcich rokoch,“ hovorí NASA.
Misia NASA Pioneer 11, sondy Voyager 1 a 2, sonda Cassini a Hubblov vesmírny teleskop pozorujú atmosféru a prstence Saturnu už mnoho desaťročí. Prvé údaje z Webbovho teleskopu sú len predzvesťou toho, čo sa o plynnom obrovi dozvieme v budúcnosti, keď sa vedecký tím hlbšie ponorí do zozbieraných údajov.
