Prezident USA Donald Trump po sobotňajšom podpísaní príkazu na zavedenie prísnych ciel na dovoz tovaru z Mexika, Kanady a Číny, pokračuje vo svojej obchodnej politike. Najnovšie povedal, že už čoskoro jeho vláda pristúpi k rovnakému kroku aj v prípade Európskej únie.
Americký prezident signalizuje, že neustúpi vo svojom trestaní krajín za deficity, ktoré majú Spojené štáty vo vzájomnom obchode s nimi. „Uvidíme, čo sa stane. Môže sa to stať (s Veľkou Britániou)…, ale určite sa to stane s Európskou úniou. Môžem vám to povedať, lebo nás skutočne využili. Viete, máme deficit vyše 300 miliárd dolárov,“ vyhlásil Trump.
Zároveň sa posťažoval, pri ktorých tovaroch vidí najväčší problém. „Neberú naše autá, neberú naše poľnohospodárske produkty. Neberú takmer nič a my berieme všetko, od miliónov áut, obrovského množstva potravín a poľnohospodárskych produktov,“ povedal prezident na margo vzájomného obchodu USA s EÚ.
Začal susedmi a najväčším konkurentom
Donald Trump už v sobotu podpísal príkaz na zavedenie prísnych ciel na dovoz tovaru. Týkajú sa Mexika, Kanady a Číny, pričom v prípade susedov stanovil ich výšku na 25 percent a pre ázijskú veľmoc na desať percent. Platiť majú od utorka (3. 2.). Biely dom uviedol, že cieľom týchto ciel je obmedziť prílev nelegálnych prisťahovalcov a drog do USA, a tiež oživiť domácu výrobu a zvýšiť federálne príjmy.
Trumpovo nariadenie zahŕňa aj mechanizmus na zvýšenie sadzieb, ak krajiny podniknú odvetné opatrenia voči USA. Stupňovanie obchodnej vojny tak bude pokračovať. Kanadský premiér Justin Trudeau totiž oznámil odvetný krok. „Kanada bude reagovať na obchodné opatrenia USA 25-percentnými clami na americký tovar v hodnote 155 miliárd kanadských dolárov,“ povedal. Týkať sa pritom majú od piva a vína, cez rôzne potraviny, až po oblečenie či viaceré výrobky pre domácnosť.
Trudeau zároveň spochybnil dôvody zavedenia ciel, keďže z Kanady do USA prúdi „menej ako percenta fentanylu a menej ako percento migrantov“. Tieto problémy sa týkajú skôr Mexika, na čo ale prezidentka Claudia Sheinbaumová reagovala ostrými vyjadreniami. Nahnevali ju vyjadrenia Bieleho domu o tom, že jej vláda má „neprípustné spojenectvo“ so skupinami obchodníkov s drogami.
„Ak niekde existuje takéto spojenectvo, je to v amerických obchodoch so zbraňami, ktoré predávajú vysoko výkonné zbrane týmto zločineckým skupinám,“ uviedla Sheinbaumová. Mexická prezidentka tiež dodal, že ak by americká vláda chcela riešiť problém s obchodovaním s vysoko návykovým fentanylom, mohla by bojovať proti predaju drog na uliciach, čo podľa jej slov nerobí.
Mexiko bude preto tiež reagovať vlastnými opatreniami na americké clá. Sheinbaumová zatiaľ nespresnila o čo konkrétne pôjde, ale povedala, že plán zahŕňa „tarifné a netarifné opatrenia na ochranu záujmov Mexika.“
Ozvali sa prví výrobcovia
Jedným z výrobcov, ktorých výrazne zasiahnu americké clá, je napríklad automobilka Volkswagen. Tá má v mexickom Pueble najväčšiu fabriku v krajine, z ktorej až dve tretiny áut predáva do Spojených štátov. V roku 2023 vyrobila takmer 350-tisíc vozidiel, vrátane modelov Jetta, Tiguan a Taos. Podľa analytikov po zavedení ciel nebude táto továreň konkurencieschopná.
Trumpova obchodná politika má pritom vplyv aj na ďalšie ekonomické a finančné dianie. Kurz eura klesol v pondelok na najnižšiu úroveň za vyše dva roky. Dôvodom sú práve rastúce obavy z eskalácie obchodných sporov medzi Spojenými štátmi a niektorými krajinami. Tlak na euro rastie už od novembra, keď v amerických prezidentských voľbách zvíťazil práve Donald Trump.
Cena bitcoinu sa zase prepadla pod 100-tisíc dolárov a oslabili aj ďalšie kryptomeny. Najdrahšia digitálna mena sa v pondelok pred 10-tou hodinou predávala za vyše 95-tisíc dolárov. Reagovala tak na obavy z obchodnej vojny. V deň Trumpovej inaugurácie sa vyšplhala na 109-tisíc dolárov.
