Vedci našli novú metódu, ako sa vysporiadať s traumatickými spomienkami. Najnovší výskum ukázal, že averzívne spomienky môžu byť počas spánku oslabené reaktiváciou pozitívnych spomienok.
Mozog si uchováva spomienky tak, že ich krátko prehráva počas spánku. Viaceré výskumy v minulosti hľadali odpoveď na otázku, ako by mohol byť tento proces kontrolovaný, aby sa posilnili pozitívne spomienky a tie negatívne sa oslabili, prípadne aj vymazali.
Minulý rok prišli vedci s novým experimentom, pri ktorom použili všeobecne uznávanú databázu obrázkov zaradených do negatívnych alebo pozitívnych kategórií.
Vymazanie zlých spomienok
V prvý deň experimentu mali dobrovoľníci spojiť negatívne obrazy (ľudské zranenia, nebezpečné zvieratá a podobne) s náhodnými a nezmyselnými slovami vymyslenými pre účely tohto výskumu.
Na druhý deň sa vedci pokúsili spojiť polovicu slov s pozitívnymi obrazmi v mysli účastníkov, uvádza na základe štúdie vedecko-popularizačný web ScienceAlert. Štúdia bola publikovaná v recenzovanom časopise Národnej akadémie vied Spojených štátov amerických PNAS.
V noci potom vedci púšťali účastníkom počas ich spánku, presnejšie počas NREM fázy spánku nahrávky nezmyselných slov. Následne sledovali mozgovú aktivitu pomocou elektroencefalografie (EEG).
Spánok má štyri fázy. Prvé tri tvoria tzv. Non-Rem (NREM) fázu, štvrtá sa označuje ako REM (Rapid Eye Movement) fáza. Tieto fázy sa počas noci opakujú, zväčša v 90-minútových cykloch. Samotná NREM fáza sa delí na tri fázy: ľahký spánok, prechodný spánok a hlboký spánok. Každá fáza má pre fungovanie nášho organizmu dôležitú úlohu. Napríklad fáza hlbokého spánku je dôležitá pre fyzickú regeneráciu, posilnenie imunitného systému, u detí je dôležitá pre ich rast a rozvoj. REM spánok je dôležitý pre kognitívne funkcie, charakteristický je tu rýchlejší pohyb očí, snívanie, zvýšená mozgová aktivita. Nedostatok REM spánku môže viesť k zhoršeniu kognitívnych schopností, oslabeniu pamäti a podobne.
Keď vedci použili počas NREM spánku účastníkov pozitívne podnety, čiže slová, ktoré si oni sami predtým spojili s pozitívnymi obrazmi, aktivita Theta vĺn v mozgu sa výrazne zvýšila. Pozitívne podnety významne zvýšili aktivitu mozgových Theta vĺn v porovnaní s reakciou na negatívne podnety, konštatuje ďalej na základe štúdie web ScienceAlert. Theta vlny sú spojené so skvalitnením dlhodobej pamäti a spracovaním emočnej pamäti.
Na druhý deň a potom znovu s odstupom niekoľkých dní vedci predložili účastníkom dotazníky, aby zistili, ktorý druh podnetov si vybavia viac a ktorý menej. Dobrovoľníci si zakaždým omnoho viac vybavili pozitívne spomienky než negatívne, pričom tie pozitívne boli spojené aj s väčším emocionálnym zafarbením.
Prísľub pre liečbu traumatických spomienok
To ukazuje, že „neinvazívna spánková intervencia môže zmeniť pamäť a afektívne reakcie. Naše výsledky môžu poskytnúť nové poznatky relevantné pre liečbu patologických alebo traumatických spomienok,“ konštatujú vedci. Upozorňujú však, že na definitívne potvrdenie efektívnosti tejto metódy je ešte priskoro, no tento prísne kontrolovaný experiment prináša nové poznatky a môže prispieť k značnému posunu v danej problematike.
Jedným z problémov môže byť to, že vidieť negatívne obrázky v laboratórnom experimente nemá rovnaký dopad na utváranie pamäti ako skutočné prežívanie traumatickej udalosti. Po reálnom traumatickom zážitku môže byť „prepísanie“ pamäti omnoho ťažšie.
Okrem toho na výsledok vplýva viac premenných (typy spomienok, fungovanie jednotlivých oblastí mozgu, fázy spánku), preto ešte nejaký čas potrvá, kým vedci presnejšie zistia, ako by mohla byť editovaná pamäť a s akým dlhým časovým účinkom. Ako každá vedecká a výskumná práca, aj táto si vyžaduje čas. „Zdá sa však, že tento proces prepisovania negatívnych spomienok pozitívnymi je sľubný,“ konštatuje web ScienceAlert.
