Zuzana Mauréry je talentovaná umelkyňa, ktorá sa presadila v herectve, speve aj tanci. Hviezdi na divadelných doskách, v muzikáloch a na filmovom plátne. Hoci ešte nedosiahla vek zvyčajný pre uvedenie do Siene slávy, ako poznamenal moderátor večera Vladimír Kobielsky, jej úspechy ju na tento krok jednoznačne predurčili.
Jej umelecká cesta bola prirodzeným vyústením rodinného prostredia, uvádza Život. Pochádza z hudobne založenej rodiny – otec bol operný spevák, mama operetná speváčka. Herectvo ju začalo priťahovať vďaka americkým muzikálom, ktoré sledovala v rakúskej televízii. Napriek tomu sa spočiatku zdráhala vydať týmto smerom, pretože videla, aké náročné je povolanie operného speváka. Dokonca uvažovala, že sa stane bufetárkou v divadle, pretože toto prostredie ju fascinovalo už od detstva. Keď boli jej rodičia zaneprázdnení, často ju strážila práve bufetárka z Novej scény, ktorá jej nosila sladké dobroty.
Zlom v jej rozhodovaní nastal počas otcovho angažmánu v nemeckom Erfurte, kde videla muzikál Oklahoma. Práve vtedy si uvedomila, že muzikál by mohol byť pre ňu správnou cestou, keďže je ľahším žánrom oproti opere a operete. Počas stredoškolských čias si privyrábala v populárnej relácii Cvičme v rytme, ktorá mala motivovať mladých k pohybu. Spomína, že išlo takmer o prvú „erotickú“ reláciu, ktorá mala veľký ohlas medzi vojakmi.
Pridala sa k radošincom
Po tejto skúsenosti smerovali jej kroky na VŠMU, kde študovala spolu s Henrietou Mičkovicovou či Zuzanou Vačkovou. Hoci sa spočiatku necítila v herectve úplne komfortne, všetko sa zmenilo, keď sa dostala do Radošinského naivného divadla. Tu strávila deväť rokov a jej mentor Stanislav Štepka pre ňu napísal množstvo postáv. Postupne však začala inklinovať k muzikálu, a keď dostala ponuky v tomto smere, požiadala o uvoľnenie.
Muzikál sa stal jej srdcovou záležitosťou. Účinkovala v predstaveniach ako Vlasy, Donaha, Mníšky, Pomáda, Bedári, Mary Poppins či Čarodejnice z Eastwicku. Režisér Ján Ďurovčík si na ňu spomína ako na mimoriadny talent, ktorého hlas ho okamžite očaril. Keď obsadzoval muzikál Pomáda, bol presvedčený, že práve Zuzana je pre túto rolu ideálna, a trval na tom, aby dostala príležitosť.
Jej talent si všimli aj v zahraničí. V Rakúsku si ju vyhliadol agent a ponúkol jej možnosť účinkovať vo Viedni. Hoci to nebola ľahká cesta, vypracovala sa až k hlavným úlohám. Zahrala si aj Máriu Teréziu, hoci pôvodne bola len alternáciou pre hlavnú hviezdu. Spomína, že na začiatku sa cítila nedocenená, no po úspešnom predstavení získala uznanie. Neskôr jej rakúska intendantka osobne odovzdala medailón Márie Terézie ako symbol uznania.
Láska z detstva
Po dlhšej pauze od muzikálu mala Zuzana opäť vystúpiť v predstavení Vyznanie, ktoré Ján Ďurovčík napísal špeciálne pre ňu. Hoci projekt nevyšiel, obaja nevylučujú budúcu spoluprácu. V programe sa objavil aj operný spevák Martin Malachovský, ktorý sa rozhovoril o svojom vzťahu so Zuzanou. „Zuzka je moja úžasná kamarátka. Mal som šťastie, že som s jej ocinom veľakrát spieval v opere. Bol to úžasný človek a veľký spevák. Zuzkina mamina zas bola také slniečko. Párkrát som u nich doma bol. Zuzkini rodičia boli typické divadelné manželstvo. Bolo tam veselo, robili si zo seba žarty. Občas som mal pocit, že k nim patrím. Ja som Zuzku vnímal odjakživa ako sestru,“ priznal. Zuzana však tiež priznala: „Ale ja som bola chvíľu do neho.“
Na galavečeri, kde bola uvedená do Siene slávy, prijala poctu s pokorou a poďakovala sa hosťom za ich slová. Na záver podotkla, že každý človek čelí výzvam a neistotám, no umenie mu pomáha žiť. S hrdosťou sa zaradila medzi osobnosti, ktoré svojím talentom obohatili kultúru.
