Pre ľudí s vážnymi poškodenými alebo zlyhávajúcimi orgánmi môže byť transplantácia jedinou nádejou na nový život, ktorý už nebude závislý na prístrojoch, ktoré im pomáhajú udržiavať životné funkcie. Môže však nastať otázka: dá sa orgán, ktorý už mal svojho pôvodného majiteľa a prešiel transplantáciou, darovať opäť? A čo všetko obnáša tento proces?
Napriek tomu, že počet darcov stále rastie, dopyt po orgánoch na transplantáciu neklesá a naopak, stále viac pacientov čaká na svoju šancu. Informuje Live Science. V USA sa každých osem minút na čakaciu listinu pridá nový pacient. V tejto situácii sa lekári snažia nájsť inovatívne prístupy, ktoré by mohli pomôcť zmierniť túto krízu, a jedným z takýchto prístupov je opätovné použitie orgánov, ktoré už boli transplantované. Môže byť tento postup vôbec uskutočniteľný?
Aj keď sa tento proces stále považuje za experimentálnu metódu, odborníci ako doktor Nima Nassiri z UCLA Health a jeho študentka Atieh Dehghaniová tvrdia, že retransplantácia môže byť nielen možná, ale aj veľmi žiaduca. Tento prístup umožňuje efektívnejšie využitie vzácnych darovaných orgánov a zároveň predĺženie ich funkčného obdobia, čo je obrovská výhoda v situácii, keď je potrebné získať čo najviac z každého darovaného orgánu.
Výskum v tejto oblasti už priniesol pozitívne výsledky, pričom sa už podarilo úspešne retransplantovať obličky, pečeň, či srdce. Avšak, aj keď sa môže zdať, že retransplantácia je ďalším krokom vpred, existujú tu riziká, ktoré sú ešte vyššie ako pri bežných transplantáciách. Všetky chirurgické zákroky totiž nesú so sebou riziká, ako sú strata krvi, infekcie či neočakávané komplikácie. Pri transplantácii orgánov však dochádza k ďalšiemu problému – odmietnutiu darovaného orgánu.
Každý človek má jedinečný súbor proteínov, tzv. antigény HLA, ktoré pomáhajú organizmu rozpoznať vlastné tkanivá a brániť sa cudzím. Po transplantácii orgánu pacienti užívajú imunosupresíva, ktoré potláčajú imunitnú reakciu a chránia nový orgán pred odmietnutím. Tieto lieky však zároveň oslabujú celkovú imunitu organizmu, čo znamená, že pacienti sú náchylnejší na rôzne infekcie. Lekári musia preto starostlivo vyvážiť liečbu, aby minimalizovali riziko odmietnutia a zároveň neohrozili pacienta na ďalšie komplikácie.
Situácia sa stáva ešte zložitejšou pri retransplantácii, pretože orgány od predchádzajúcich darcov môžu niesť ďalšie antigény, čo opäť zvyšuje riziko odmietnutia. Na úspech transplantácie vplýva aj celkový zdravotný stav darcu, príjemcu a samotného orgánu. Zdravotné problémy, ako je vysoký krvný tlak či cukrovka, môžu mať vplyv na úspešnosť zákroku, preto je potrebná mimoriadne dôkladná príprava.
Ďalšou výzvou je, že predchádzajúce operácie, ktoré sa vykonali na orgáne, môžu zmeniť jeho štruktúru. Jazvy, skrátené cievy či dlhší čas bez krvného obehu môžu všetky spôsobiť, že operácia bude oveľa náročnejšia. Napriek týmto rizikám doktor Nassiri tvrdí, že v niektorých prípadoch môže byť retransplantácia skutočne ideálnym riešením, najmä v prípade obličiek, na ktoré pacienti čakajú niekedy aj tri až päť rokov. Riziká sú síce vyššie, ale výsledok môže byť aj napriek tomu úspešný, čo prináša nádej pre tých, ktorí potrebujú druhú šancu na život.
