Bratislava 26. januára (TASR) – Slovensko, Organizácia Spojených národov (OSN), OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), Poľsko a ďalšie krajiny sveta si v pondelok pripomenú 80. výročie oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. V tejto súvislosti si svet pripomína tiež Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý pripadá práve na 27. januára.
Valné zhromaždenie (VZ) OSN v januári 2005 na 28. mimoriadnom zasadnutí zorganizovalo spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia komplexu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau z roku 1945. Následne v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej 1. novembra 2005, stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok.
VZ OSN neskôr 26. januára 2007 schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom organizovanej konferencii, ktorej účastníci prevažne spochybňovali masové vyvražďovanie Židov počas druhej svetovej vojny.
Rezolúcia odsudzuje popieranie holokaustu
Rezolúcia prijatá VZ OSN konsenzom odsudzuje „bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu“ a OSN vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti alebo akékoľvek aktivity s týmto cieľom.
Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau založili v roku 1940 počas okupácie Poľska nemecké vojská ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty Židov zo Slovenska a Holandska.
Po vstupe Červenej armády na územie dnešného Poľska začali Nemci s postupnou likvidáciou a evakuáciou tábora. Vraždenie Židov napriek tomu pokračovalo až do novembra 1944. V rovnakom čase sa nacisti zbavili väčšiny väzňov, ktorí obsluhovali plynové komory a krematóriá. Ostatných postupne evakuovali na otrocké práce do nemeckých priemyselných podnikov. „Značnú pozornosť venovali nacisti zahladzovaniu stôp po svojich zločinoch. Odvážali majetok ulúpený deportovaným Židom, rozoberali drevené baraky, zasypávali jamy s popolom zo spálených tiel a ničili písomné záznamy,“ píše Ústav pamäti národa na svojej webovej stránke.
Definitívny rozkaz na opustenie tábora vydali nacisti 17. januára 1945. Asi 56.000 väzňov vyhnali do mesta Gliwice. Odtiaľ ich vo vlakoch odvážali do Buchanwaldu, Mauthausenu a ďalších koncentračných táborov. Počas týchto tzv. pochodov smrti zastrelili dozorcovia približne 15.000 ľudí, časť z nich zomrelo v dôsledku chladu a vyčerpania. V dňoch 20. a 26. januára 1945 vyhodili Nemci do povetria osvienčimské krematóriá a plynové komory.
Prežilo 7600 väzňov
Približne o 15. hodine v sobotu 27. januára 1945 vstúpili do komplexu Auschwitz-Birkenau prví sovietski vojaci, príslušníci 60. armády 1. ukrajinského frontu. Krátko po nich dorazili do tábora sovietske a poľské filmové štáby, vďaka ktorým sa svet dozvedel pravdu o osvienčimskom pekle. Prežilo 7600 väzňov.
Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 – 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.
V Nemecku je 27. januára Deň pamiatky obetí národného socializmu. Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 nemecký prezident Roman Herzog a dátum 27. januára stanovil parlament.