Podľa vedcov to demonštruje, ako naše mozgy segmentujú skúsenosti do rôznych udalostí, čo sa nazýva „model horizontu udalostí“.
Asi každému sa stalo, že išiel z miestnosti do miestnosti a vzápätí zabudol, prečo tam vlastne šiel. Väčšina ľudí môže považovať takéto prípady za obyčajnú zábudlivosť alebo možno za prejav starnutia, no skrýva sa za nimi úplne iné vysvetlenie.
Ako píše portál IFL Science, ide o takzvaný efekt dverí, pri ktorom môžeme ľahko zabudnúť aj na dôležité veci ihneď po prekročení hraníc medzi dvoma miestami, ako sú aj dvere oddeľujúce miestnosti. Tento bežný jav vzbudil aj záujem vedcov, a preto ho podrobili dôkladnému preskúmaniu, aby našli vysvetlenie.
Mozog sa pripraví na niečo nové
Napríklad vedci z University of Notre Dame skúmali efekt dverí v rámci štúdie z roku 2011. Experimenty ukázali, že ľudia skutočne oveľa častejšie na niečo zabudnú, keď vojdú do inej miestnosti, ako keď prejdú rovnakú vzdialenosť, keď ostanú v miestnosti.
Podľa vedcov to demonštruje, ako naše mozgy segmentujú skúsenosti do rôznych udalostí, čo sa nazýva „model horizontu udalostí“. Je to užitočné na organizovanie spomienok, ale môže to viesť ku krátkodobému zabudnutiu.
Podľa teórie náš mozog ukladá spomienky skôr v malých kúskoch, epizódach, než ako veľké súvislé udalosti. Jednotlivé epizódy sú oddelené hranicami udalostí vrátane dverí oddeľujúcich rôzne miestnosti.
Keď prekročíme hranicu takejto udalosti, náš mozog sa pripraví na niečo nové, čo sa stane, a tak spustí novú pamäťovú epizódu, takže je ťažké spomenúť si, čo sa stalo predtým.
„Vstup alebo výstup cez dvere slúži ako ,hranica udalosti‘ v mysli, ktorá oddeľuje epizódy aktivity a archivuje ich,“ vysvetlil v tom čase spoluautor štúdie, profesor psychológie z University of Notre Dame Gabriel Radvansky. „Vybaviť si rozhodnutie alebo aktivitu, ktorá bola urobená v inej miestnosti, je ťažké, pretože bola rozdelená.“
Túžba ísť si niečo zobrať z kuchyne je v podstate spojená s udalosťou v obývačke, no spojenie s ňou sa naruší, keď vstúpite do kuchyne.
Krátkodobé zabudnutie
V ďalšej štúdii publikovanej v roku 2014 vedci zistili, že efekt dverí ani nepotrebuje skutočné dvere. Na dosiahnutie efektu stačí len predstava, že prechádzate dverami. Naznačuje to, že model horizontu udalostí funguje aj pre vymyslené priestory a že efekt aktualizácie polohy sa nemusí nevyhnutne spoliehať na informácie o vnímaní.
Najnovší výskum však tento model sproblematizoval. Tvrdí, že hoci je efekt dverí skutočný, nevyskytuje sa vždy vo všetkých kontextoch ani u každého jednotlivca.
Štúdia z roku 2021 zahŕňala účastníkov, ktorí nosili náhlavné súpravy pre virtuálnu realitu a pohybovali sa v rôznych miestnostiach vo virtuálnom prostredí. Účastníci mali za úlohu zapamätať si predmety na stoloch v každej miestnosti, a potom sa presunúť k inému stolu.
Niekedy sa však v inej miestnosti nachádzal stôl, ku ktorému sa účastníci dostali cez virtuálne automatické posuvné dvere. V tomto prvom experimente nemali dvere v skutočnosti žiadny vplyv na pamäť.
Potom sa v druhom experimente od účastníkov očakávalo, že urobia túto úlohu zapamätania a súčasne budú vykonávať úlohu počítania. Test mal zistiť, či zvýšený tlak ovplyvňuje ich pamäť.
V tejto druhej skúsenosti sa efekt dverí prejavoval častejšie. Úloha počítania v podstate preťažila pamäť ľudí, čo ich robilo podozrivejšími z hľadiska efektu dverí. Autori tiež tvrdia, že problém s pamäťou nespôsobuje ani tak prechod cez dvere, ale skôr zmeny v kontexte. Pridajte k tomu tlak preťaženej mysle a máte vyššiu šancu na krátkodobé zabudnutie.
Preto najbližšie, keď pôjdete z izby do kuchyne po občerstvenie, a náhle zabudnete, prečo vstupujete do kuchyne, máte jednoduché vysvetlenie. Nemôže za to starnutie, ale obyčajné dvere.
