Zjavil sa ako blesk z neba a svojím debutovým singlom Detviansky sen rozbúril mútne vody slovenskej populárnej hudby. „Môj frajer ma nechce, lebo dnes už kričí Na stráž,“ spieva Vojtik a v texte hovorí aj o dospievaní v spoločnosti plnej homofóbie a rasizmu.
„Náš štát sa môže tváriť, ako len chce, no stále sme v rovnakom bode, ako keď Slovenskom pochodovali Hlinkove gardy,“ hovorí Vojtech Klinec v rozhovore pre iStream. „Myslenie ľudí sa odvtedy nezmenilo, a to prešlo trištvrte storočia.“ Prečo sa rozhodol zmeniť si umelecké meno, kam budú smerovať jeho kroky po maturite a čo odkazuje netolerantným Slovákom?
Hovorí sa, že Rómovia majú hudbu v krvi, možno to takto generalizovať?
Je pravda, že množstvo Rómov pochádza rovnako ako ja z rodín hudobníkov. Samo o sebe to ešte o ničom nesvedčí, skôr to považujem za škodlivú stereotypizáciu. Hudbu v krvi každý Róm jednoducho nemá. Ja som s hudbou vyrastal vďaka mojej rodine, nie genetike.
K spevu a umeniu ťa priviedla tvoja stará mama. Ako vyzerali vaše prvé hodiny s umením?
Moja stará mama bola a dodnes pre mňa aj je veľmi dôležitý človek. Naučila ma chodiť aj spievať, z tohto dôvodu si na naše prvé hodiny s hudbou nepamätám. Naše „hudobné lekcie“ započali ešte v útlom detstve.
Ako dieťa si pôsobil v detskom folklórnom súbore Romka. Spomínaš na svoje umelecké začiatky?
Spomínam na to s veľkou radosťou, hlavne na momenty mimo pódia. Tie boli vždy plné hudby a spevu. Romka bol môj prvý kontakt s komunitou a pochopením, čo znamená vytvárať ju.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V 13-tich si zložil svoju prvú skladbu Novy Love Song. O čom bol?
V skutočnosti som moju prvú skladbu napísal ešte ako 11-ročný. Bola to pop bubblegum klišé skladba o dievčati, ktoré sa mi vtedy páčilo. Novy Love Song som napísal tri mesiace pred vydaním a je to prvá skladba, ktorú som vydal už oficiálne ako hudobník.
Spieval si o tom, že si nezaslúžiš lásku. Myslíš si to aj dnes ako 19-ročný?
Každý z nás si zaslúži lásku, o tom som presvedčený. Akurát ju nie vždy vieme prijať a spracovať tak, ako by sa patrilo. Sám som prijímal lásku vždy iba s problémami. Je to azda niečo, čo je vo mne už dlho zakorenené a uvedomujem si, že na tom ešte musím popracovať.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
