Vo veku 100 rokov zomrel bývalý prezident USA a nositeľ Nobelovej ceny za mier Jimmy Carter. Oznámilo to Carterovo centrum. Posledný rok svojho života strávil v opatere hospicu. Počas svojho života bol 39. prezident USA aktívny aj v baptistickej cirkvi a ako jadrový inžinier.
Carter zomrel viac ako rok po nástupe do hospicovej starostlivosti vo svojom dome v Plains v Georgii. Väčšinu svojho života strávil v tomto meste so svojou manželkou, ktorá zomrela v novembri 2023 vo veku 96 rokov, informuje portál idnes.cz.
Diagnostikovali mu zákernú chorobu
Pred deviatimi rokmi sa bývalý prezident stretol s novinármi v Atlante, aby im oznámil, že mu diagnostikovali rakovinu kože. Carter podstúpil úspešnú imunoterapiu a v októbri tohto roku oslávil svoje 100. narodeniny.
Zhubné nádory sa však rozšírili aj do pečene a mozgu. Začiatkom roka 2023 sa rozhodol namiesto ďalšieho lekárskeho zákroku podstúpiť hospicovú starostlivosť.
Dostal Nobelovu cenu za mier
39. prezident Spojených štátov amerických radšej používal v úrade populárnejšie meno Jimmy než formálnejšie James Earl. Po vzore svojho otca sa mal stať úspešným pestovateľom arašidov, ale lákala ho verejná služba, najprv v baptistickej cirkvi, potom v politike.
Demokrat Carter bol prezidentom v rokoch 1977 až 1981. V roku 1982 spolu s manželkou Rosalynn založil Carterovo centrum, v ktorom pôsobil nasledujúce štyri desaťročia. Poslaním centra bolo „prinášať mier, bojovať proti chorobám a budovať nádej“. V roku 2002 dostal Carter Nobelovu cenu za mier.
Podieľal sa napríklad na vyjednávaní mierovej zmluvy medzi Izraelom a Egyptom z Camp Davidu v roku 1978. Obnovil tiež diplomatické kontakty medzi USA a Kubou a vyjednal prepustenie tisícov politických väzňov. Dokončil aj rokovania o nadviazaní plných diplomatických vzťahov medzi USA a Čínou a pod jeho vedením sa dosiahla dohoda o vrátení Panamského prieplavu Paname.
Ako prezident bol menej úspešný v rokovaniach so ZSSR o obmedzení strategických zbraní. Rokovania síce viedli k podpísaniu dohody SALT 2 v roku 1979, ale nepodarilo sa ju ratifikovať – americký Kongres ju odmietol po sovietskej invázii do Afganistanu.
V novembri 1980 ho v druhom funkčnom období porazil republikán Ronald Reagan.
Carter žil po skončení svojho funkčného obdobia dlhšie ako ktorýkoľvek iný americký prezident. Časom si získal povesť lepšieho bývalého prezidenta ako prezidenta, ktorým bol, čo aj sám ochotne priznal, uviedla agentúra Reuters.
V roku 1993 prišiel bývalý prezident na krátku jednodňovú súkromnú návštevu Prahy. Stretol sa s vtedajším prezidentom Václavom Havlom, s ktorým diskutoval o ľudských právach.
