Aktuálnemu vládnemu kabinetu sa podarilo presadiť rozsiahlu novelu trestných kódexov, výsledkom ktorých je vyše 400 odsúdených pustených na slobodu či opakovaná kritika Európskej komisie. Na Slovensku prvýkrát odsúdili za právoplatný trestný čin bývalého prezidenta SR. Je spravodlivosť na Slovensku naozaj slepá?
Aj na tieto otázky v relácii Sadnite si, prosím odpovedali bývalá ministerka spravodlivosti, poslankyňa Národnej rady za SaS Mária Kolíková a bývalý policajný prezident, podpredseda Národnej rady za Smer-SD Tibor Gašpar.
Vládnej koalícii sa v oblasti justície podarilo presadiť novelu trestných kódexov. Robilo sa to v skrátenom konaní. Výsledkom je vyše 450 odsúdených a osem obvinených, ktorí boli prepustení na slobodu.
Tým, že sa premlčacie lehoty týkajú už aj prebiehajúcich káuz, dotklo sa to aj politicky exponovaných osôb, napríklad podpredsedu Národnej rady Petra Žigu, kde sa spomínal 100-tisícový úplatok pre sudkyňu v spore o Gabčíkovo, ale aj podnikateľa Jozefa Brhela spájaného so Smerom, kde ide o 150-tisícový úplatok v súvislosti s IT-zákazkami. Ako tieto novely trestných kódexov pomohli bežným ľuďom?
Gašpar: Novela trestného zákona a s ňou spojených zákonov nebola len o týchto konkrétnych kauzách. Treba povedať, že 440 prepustených osôb, to je fakt, pričom opozícia hovorila, že to budú tisícky. Keď sme prijímali novelu, strašila tým, že bude zvýšená kriminalita na Slovensku ako v Mexiku, že to ide vyslovene proti občanom, a že sa rozmnožia krádeže a iné, možno násilné delikty. Išlo pritom o zavádzanie prvkov restoratívnej justície. Chceli sme zmeniť drakonické tresty, ktoré boli nastavené ešte od roku 2005, a ktoré boli neporovnateľné s okolitými krajinami. Znižovali sme ich len na úroveň, ktorá je v okolitých krajinách. Otvárali sme niektoré sadzby, aby sudcovia mohli voľnejšie rozhodovať v rámci väčšieho rozpätia trestných sadzieb. Súhlasím, že sme znižovali aj premlčacie lehoty, ale komplexne sa na to pozerám ako na posun vpred. Po takejto novele sa volalo už dlhšiu dobu aj v odborných kruhoch, takže nejde o to, čo ste vymenovali, že sme novelu robili pre 440 prepustených osôb.
V prípade politicky exponovaných osôb rozhodnutie o podozreniach v zmysle tejto novely oni ešte v rukách nemajú. Je to všetko predčasné, pretože, či sa bude práve na ich prípad vzťahovať nejaká úprava, ktorá bola prijatá po novele, je otázne. Už vopred sa táto téma politicky zneužíva. Jedinému, komu to reálne pomohlo, bol zatiaľ bývalý prezident Kiska, ktorý už dostal trest v zníženej sadzbe za trestný čin, ktorý spáchal.
Aj keď detailne nepoznám prípad podpredsedu Žigu, myslím, že sa možno bude domáhať riadneho vyšetrenia prípadu, pretože tieto prípady sú postavené zväčša nie na reálnych dôkazoch, ale na tvrdeniach kajúcnikov. Hovorím vo všeobecnosti o zmanipulovaných trestných konaniach, ktoré tu boli v období rokov 2020-2023 na politickú objednávku. Takže novela má širší rozmer, robila sa podľa požiadavky praxe a možno nie všetko sa úplne vydarilo.
Pri kritike Európskej komisie vidieť, že komisia má dvojaký meter na rôzne oblasti nášho života aj na to, čo sa rozhoduje. Paradoxne, človek, ktorý k nám chodil ako Eurokomisár pre právny štát, je dnes stíhaný vlastnou belgickou políciou a naháňaný za závažnú ekonomickú trestnú činnosť. Na Slovensko nám chodil moralizovať človek, ktorý čelí vyšetrovaniam za závažné podvody. Nechcel by som, aby ste brali Európsku komisiu za štandardný meter porovnávania právneho štátu na Slovensku, veď aj správu teraz prepracúvajú v komisii, lebo bola spracovaná na zlých podkladoch.
Hovorili ste, že opozícia strašila o tisícke prepustených…
Gašpar: …tisícoch.
Ale minister Susko hovoril, že to bude 158, je to však približne 440 prepustených.
Gašpar: Minister hovoril o prvom čísle podľa toho, ako sa postupne posudzovali jednotlivé prípady. Keďže proces nebol zo dňa na deň, dnes je nejaké konečné číslo, cez 440, ale presné údaje má Ministerstvo spravodlivosti.
Komu pomohla novela? Naozaj len „horalkovým“ zlodejom, keďže sa škoda zvýšila z 266 na 700 eur, aby to bol trestný čin. Hovorili sme o kauzách, kde ešte nepadlo konečné rozhodnutie, ale zatiaľ to vyzerá tak, že novela pomohla ukončiť niektoré politicky exponované kauzy a prípady „horalkových“ zlodejov. Ako to pomohlo bežnému občanovi, ktorý je bezúhonný?
Kolíková: Novelu trestného zákona aj trestného procesu označím za naozaj hanebnú, a to preto, že bežným ľuďom nič nepriniesla. Nemyslím, že sa ľudia cítia bezpečnejšie. Naopak, odkaz novely pre nich je, že sa tu neoplatí žiť čestne, osobitne, ak je niekto vo vysokej politickej funkcii, lebo si pravidlá upravíte tak, aby unikol pred spravodlivosťou. Exponované kauzy nám to plne ukazujú. Je to aj prípad podpredsedu parlamentu Žigu, vidíme, čo to prinesie v prípade pána Gašpara, ale aj pri Miroslavovi Výbohovi, guvernérovi Národnej banky Slovenska Petrovi Kažimírovi, kde sa diskutuje, že o celej kauze, ktorá je momentálne na súde, hoci už bolo sudcom rozhodnuté o spáchaní trestného činu korupcie, sa nanovo pojednáva.
Namiesto toho, aby sa prípad riadne dokončil, tak na základe novely existuje úvaha, že sa vôbec ďalej nebude pokračovať, ale zastaví sa pre nové nastavenie pravidiel. Keby tejto vláde išlo o to, aby účinnejšie zakročila voči páchateľom trestnej činnosti, osobitne voči korupcii, tak by sa hlavne zamerala na pravidlá, ktoré nám pomáhajú páchateľa postaviť pred súd. Keď to porovnáme s európskymi štandardami, je zrejmé, že je množstvo prekážok, aby ste vedeli včas postaviť páchateľa pred súd. Musíte niekoľkokrát robiť vypočúvania, obhajcom sa dáva obrovský priestor na to, aby zamedzili postaviť vec včas pred súd. Stal sa priamy opak, že sa prinieslo ešte viac prekážok do celého procesu a teraz môže byť naozaj veľmi problematické postaviť páchateľa včas pred súd. Aj v kauzách, ktoré už prokurátori a vyšetrovatelia mali na stole, sa rozhodili nanovo novým prokurátorom a vyšetrovateľom, lebo sme rozložili, či už Úrad špeciálnej prokuratúry, NAKA, takže špecializované útvary na boj s korupciou a organizovaným zločinom.
Niektorí prokurátori už nerobia špecializovanú prácu v oblasti korupcii, organizovaného zločinu, lebo táto vláda vytvorila také pravidlá, že im tie prípady boli odobraté. Ľuďom bola pridelená agenda, ktorí ani s takouto trestnou činnosťou doteraz nerobili. Samozrejme, že dochádza k prieťahom. Na celom je ešte odporné aj to, že vyšetrovatelia, prokurátori nedostali žiadny čas, aby sa na to pripravili. Nedá sa to ničím ospravedlniť. Prečo vláda a minister spravodlivosti pripravili pravidlá, pri ktorých zo dňa na deň musia platiť nové postupy? Vyšetrovateľ, ktorý má agendu a zrazu dostane ešte novú agendu, a má ju riešiť podľa nových postupov, že doba, v ktorej má vyšetriť kauzu, sa zásadne skráti, a platí pre ňu oveľa prísnejší postup. Jednoducho nie je možné, aby všetko zvládol. Popritom sa množia prípady krádeží v obchodoch. My sme si to nevymysleli, prevádzkovatelia obchodov nám ich nahlasujú.
Keď sa toto všetko deje naraz, myslím, že, či je to prokuratúra, alebo polícia, sa musí násobiť frustrácia a destabilizácia kľúčových inštitúcií pre boj so zločinom. A keď sa stane policajná brutalita, namiesto toho, aby sa tomu venoval minister vnútra, tak ide sledovať Formulu 1 do Abu Dhabí, a nie je schopný sa tomu postaviť zoči-voči v parlamente.
Pri novele, ktorá sa prijímala v zrýchlenom konaní, bolo niekoľko opráv, myslím, že až päť. Posledná bola na decembrovej schôdzi výhrady Európskej komisie, ktorá spochybňovala, či vieme ochrániť európske peniaze.
Opravovali sa premlčacie lehoty pri násilných trestných činoch, zvyšovali sa tresty pri podvodoch s eurofondami. Otázne je, či sme splnili všetky výhrady a či naozaj nehrozí manipulácia s eurofondami, či nie sú ohrozené peniaze?
Gašpar: Nie som minister spravodlivosti, ktorý viedol rozhovory s Európskou komisiou, ale zopakujem to, že Európska komisia je vydieračský orgán. V jednom okamihu nám povedala, že je potrebné zaviesť do zákona o prokuratúre úpravu, podľa ktorej bude nejakou organizačnou súčasťou Generálnej prokuratúry aj celok, ktorý bude nahrádzať zrušený Úrad špeciálnej prokuratúry. O týždeň nám bolo v rámci rozhovorov povedané, že to už nie je potrebné. Európska komisia prichádzala s požiadavkami, ktoré tam prinášali naši opoziční poslanci a ktorí nesprávne informovali Európsku komisiu. Máme mnohé úpravy, aj také, že keď sme prišli a povedali, „prečo nás tlačíte do úpravy, ktorá je v Čechách rovnaká ako u nás a nám chcete dať niečo iné, alebo, že je úprava dokonca ešte prísnejšia, než sme mali pred novelou,“ tak to nevedeli vysvetliť.
Na túto tému mám jasný záver, že nás Európska komisia bohapusto vydierala tým, že by nám podmienili čerpanie niektorých finančných prostriedkov napríklad z Plánu obnovy len preto, lebo plnili požiadavky našej opozície a niektoré názory nemajú nič spoločné so štandardizáciou vecí okolo trestného práva v jednotlivých členských krajinách.
Pani poslankyňa, vrátim sa k tomu, čo ste povedali. Bola to demagógia. Stále dávate novele prívlastok „hanebná“. Hanebné bolo pôsobenie vašej vlády a vás ako ministerky spravodlivosti. Dostali ste na vedomie, že aj v kauzách, ktoré sme dnes spomenuli, môže dochádzať k manipuláciám trestných stíhaní a nereagovali ste vôbec. Nechali ste tie trestné konania plynúť v manipulačných podozreniach do takej miery, že ľudia prichádzali o osobnú slobodu, bola im porušená domová sloboda. Som rád, že sme stihli v novele zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry. Lamentujete nad tým, že čo robia prokurátori? Niektorí z nich by mali čeliť trestným stíhaniam vo väčšej miere, než to je zatiaľ v tejto chvíli.
Čaká sa na rozhodnutie súdov.
Gašpar: Ale na rozhodnutie súdov čaká aj pán Žiga, aj moje trestné stíhanie je na rozhodnutí súdov. Pani Kolíková, povedali ste, že sa sťažili postupy, aby boli osoby postavené pred súd. Čuduj sa svete, Čurillovcom sa nechce ísť pred súd. Všetci robia všetko preto, aby vysvetlili, že nie je potrebné ich postaviť pred súd, aby rozhodol, či manipulovali, alebo nemanipulovali trestné stíhania. Tu máme rôzny meter na rôzne veci.
S policajnou štatistikou som robil 6 rokov, viem, akým spôsobom prichádzajú čísla od obvodných oddelení. V prípade kriminality je celkovo mínus 7 000 trestných činov všetkých druhov za 10 mesiacov tohto roka v porovnaní s rokom 2023. Majetkových činov, to sú tie, pri ktorých reťazce hovoria o krádežiach, je mínus 4 000. A hovorí to manažment, stredný manažment, prípadne manažment, ktorý je identifikovaný nejakým smerom, ale štatistiky to vyvracajú. Nemám dôvod spochybňovať štatistiky, ktoré sú zavesené na stránke Ministerstva vnútra. Z hľadiska majetkovej kriminality alebo priestupkov sa stále najviac kradnú potraviny. Či je hranica medzi trestným činom a priestupkom pôvodná 260 eur alebo nová 700 eur, stále je to priestupok a bude to priestupok. Toto celé je strašenie, že občania sa cítia menej bezpečne.
Hovorili to obchodné reťazce. Bol to možno ich subjektívny pohľad, že pribúda krádeží?
Gašpar: Občan sa cíti bezpečne vtedy, keď je menej kriminality, najmä menej pouličných priestupkov, ktoré „otravujú“ občana, alebo keď nepočujeme o hrozbách nástražných výbušných systémov, teda bombových hrozbách na školách a iných inštitúciách. Súhlasím s vami, ale toto priniesla táto doba, s čím sa polícia snaží vysporiadať. Deje sa to ale aj v okolitých krajinách, veď nedávno sme mali veľký incident v Čechách. Takže sa netvárme, že to nie je súčasť dnešnej doby. Ľudia dnes vedia, čo je terorizmus, vedia, čo je vojna na Ukrajine, vedia, že sú to faktory, ovplyvňujúce našu bezpečnosť. Slovensko má však menej kriminality, menej priestupkov, takže skúsme byť vecní a nezavádzajte.
Pán Gašpar, tvrdíte, že ste neboli pri rokovaniach s Európskou komisiou, ale nateraz, keď sa v decembri schválili ďalšie zmeny, nie sú ohrozené peniaze z Plánu obnovy?
Gašpar: Už neboli ani predtým, ale predpokladám, podľa vyjadrenia ministra spravodlivosti, že boli splnené posledné požiadavky Európskej komisie, ako novelu ešte upraviť podľa ich predstáv. Oni dávali do priority, a to mi potvrdí aj pani poslankyňa, ochranu finančných prostriedkov Európskej únie napriek tomu, že boli chránené aj predtým.
Útvary, ktoré sa zrušili, boli nahradené novými útvarmi. Sú tu stále odborníci, špecialisti a nevytvárali sme povedomie, že to zostalo bez náhrady.
Po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry, mimochodom, čo namietala Európska komisia, preto sa na Generálnej prokuratúre zriadil odbor závažnej kriminality, ktorá dohliada na európske peniaze, ste, pani Kolíková, tvrdili, že momentálne nemáme na Slovensku mechanizmy, ktoré by to vedeli zabezpečiť. Kritizovalo to aj KDH, ktoré vtedy poslalo list Európskej komisii, že máme na Slovensku právny štát.
Potom vznikla správa Európskej komisie, kde nás v oblasti dodržiavania princípov právneho štátu zaradili na úroveň spolu s Maďarskom, čo nie je lichotivé umiestnenie. Ale predsa, chýba nám Úrad špeciálnej prokuratúry?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
