Ako empatické bytosti sa trúchliaceho snažíme podržať v najťažších chvíľach, avšak nie každá podpora vo forme slov je natoľko upokojujúca a vhodná, ako si myslíme.
Reakcia na smrť blízkeho človeka je veľmi osobná a môže sa líšiť od človeka k človeku. Keď nám odíde milovaná osoba či priateľ, vysporiadať sa so stratou môže trvať mesiace, roky alebo sa so smrťou nikdy nevysporiadame.
Ako empatické bytosti sa trúchliaceho snažíme podržať v najťažších chvíľach, avšak nie každá podpora vo forme slov je natoľko upokojujúca a vhodná, ako si myslíme, upozorňuje Blikk.
Gina Moffa, terapeutka, ktorá pomáha ľuďom vysporiadať sa so smrťou, a psychiater Dave Rubin sa podelili o 10 najčastejších fráz, ktoré tak bežne používame a hovoríme, že ich nepovažujeme za nešťastnú chybu. Vyzdvihli alternatívy, ktoré smútiacemu človeku ponúknu skutočnú láskavosť a podporu.
Ospravedlňte sa, ak treba
Nepoužívajte frázy. Obohraté frázy ako „modlím sa za vás“ a „všetko bude v poriadku“ sú neosobné a môžu zanechať v pozostalom pocit odmietnutia a taktiež, že zostane nevypočutý. Ak musíte, ospravedlňte sa. Chyby a nedorozumenia sa stávajú, no dôležité je uznať a ospravedlniť sa.
Je úplne v poriadku byť v rozpakoch a povedať radšej niečo v znení: „Neviem, čo mám teraz povedať, ale je mi veľmi ľúto vašej straty.“
10 fráz, ktoré radšej vynechajte
Prečítajte si 10 fráz, ktoré často hovoríme smútiacim a čo je ideálnejšie povedať namiesto nich:
- „Teraz je na lepšom mieste“
Bolesť to nezmierni a človek sa bude cítiť znehodnotený. Navyše, bez ohľadu na naše osobné presvedčenie, nemôžeme vedieť, kde sa zosnulý nachádza, a v takýchto prípadoch by sme sa mali vyhýbať špekuláciám. Tieto typy vyhlásení sú často zamerané skôr na to, aby sa osoba, ktorá ich hovorí, cítila lepšie.
Namiesto toho povedzte: „Povedzte mi o tom“. Smútiaci ľudia často potrebujú vedieť rozprávať o svojich stratených blízkych osobách, takže často stačí, keď si ich len vypočujete.
- „Dajte mi vedieť, ak môžem pomôcť“
Ak s niekým niečo nie je v poriadku, chceme mu pomôcť. Vágna pomoc však v tomto prípade nie je účinná, pretože pozostalý sa len ťažko dokáže sústrediť na iné veci a keď na neho vyvíjame nátlak, aby sme zistili, čo potrebuje a aby nám to aj naznačil, väčšinou túto ponuku neakceptuje.
Namiesto toho povedzte napríklad konkrétnu ponuku: „Čo keby som vám v utorok večer priniesol večeru?“. Skúste svoju ponuku prispôsobiť potrebám konkrétneho človeka. Starší človek, ktorý žije sám, sa bude viac než tešiť, keď ho pozvete na večeru.
- „Viem, čím si prechádzate“
Hoci je veta väčšinou vyslovená so súcitným úmyslom, každý ju prežíva inak. Niekto, kto mal s rodičom dobrý vzťah, sa bude po jeho smrti cítiť inak ako ten, kto s ním nevychádzal najlepšie. Navyše touto vetou smerujeme slovo k sebe, namiesto toho, aby sme sa zaoberali smútiacim.
Namiesto toho povedzte: „Neviem presne, ako sa cítite, ale som tu, aby som si vás vypočul.“
- „Ako sa máte?“
Táto otázka nie je sama o sebe nesprávna, ale závisí od kontextu. Ak sa na to len tak mimochodom pýtame, no nemáme čas počúvať, pôsobí to skôr ľahostajne.
Namiesto obyčajného „Ako sa máte?“ rozšírte otázku napríklad o „Veľmi na vás myslím, nechceli by ste sa stretnúť a porozprávať sa?“
Nebuďte dotieraví, ale dajte pozostalým príležitosť vysvetliť odpoveď, ak sa na to cítia.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
