Vďaka Webbovmu teleskopu zahliadli nevídaný objekt, ktorý existoval už po zrode vesmíru

Reklama
Teleskop Jamesa Webba, snímka galaxie. Foto: NASA GSFC/CIL/Adriana Manrique Gutierrez, X/@0infinitycosmos

Webbov teleskop zobrazil galaxiu dostatočne detailne z dvoch dôvodov. Ďalšie galaxie, ktoré teleskop zachytil v období histórie vesmíru, sú podstatne hmotnejšie.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba zachytil galaxiu, ktorá sa práve formuje. Ide o prvý pozorovaný objekt, ktorý existoval už 600 miliónov rokov po zrode vesmíru a má hmotnosť podobnú Mliečnej dráhe, píše sa v tlačovej správe Európskej vesmírnej agentúry.

Deje sa toho toľko

Ďalšie galaxie, ktoré teleskop zachytil v období histórie vesmíru, sú podstatne hmotnejšie. Táto galaxia s prezývkou Firefly Sparkle žiari hviezdokopami (skupina hviezd, ktoré drží spolu gravitácia, pozn. red.) – celkovo desiatimi – pričom každú z nich vedci podrobne preskúmali.

„Nemyslela som si, že by bolo možné rozložiť galaxiu, ktorá vznikla tak dávno, na toľko odlišných komponentov, nehovoriac o tom, že jej hmotnosť je podobná našej galaxii, keď bola v procese formovania,“ povedala Lamiya Mowla, spoluautorka článku a odborná asistentka na Wellesley College v Massachusetts.

„V tejto malej galaxii sa toho deje toľko, vrátane rôznych fáz tvorby hviezd,“ dodala.

Webbov teleskop zobrazil galaxiu dostatočne detailne z dvoch dôvodov. Jedným z nich je výhoda kozmu: masívny zhluk galaxií v popredí radikálne zlepšil vzhľad vzdialenej galaxie prostredníctvom prirodzeného efektu známeho ako gravitačná šošovka.

Galaxia sa skladá tehla po tehle

V kombinácii so špecializáciou ďalekohľadu na zobrazovanie infračerveného svetla vo vysokom rozlíšení priniesol teleskop bezprecedentné nové údaje o obsahu galaxie.

Mowla, ktorá si všimla galaxiu cez Webbov teleskop, bola uchvátená žiarivými hviezdokopami, pretože objekty, ktoré sa trblietajú, zvyčajne naznačujú, že sú extrémne zlúčené a komplikované. Keďže galaxia vyzerá ako „iskrenie“ alebo roj svetlušiek počas letnej noci, pomenovali ju galaxia Firefly Sparkle.

Výskumný tím modeloval, ako by galaxia mohla vyzerať, keby jej obraz nebol roztiahnutý gravitačnou šošovkou, a zistil, že pripomína predĺženú dažďovú kvapku. V ňom sú zavesené dve hviezdokopy smerom hore a osem smerom dole.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba zachytil galaxiu, ktorá sa práve formuje. Ide o prvý pozorovaný objekt, ktorý existoval už 600 miliónov rokov po zrode vesmíru a má hmotnosť podobnú Mliečnej dráhe. Foto: X/@0infinitycosmos

Webbove údaje ukazujú, že galaxia Firefly Sparkle je na menšej strane a patrí do kategórie galaxií s nízkou hmotnosťou. Prejdú miliardy rokov, kým vybuduje svoju plnú silu a zreteľný tvar.

„Väčšina ostatných galaxií, ktoré nám Webb ukázal, nie sú zväčšené ani roztiahnuté a ich ‚stavebné bloky‘ nedokážeme vidieť oddelene. S Firefly Sparkle sme svedkami toho, ako sa galaxia skladá tehla po tehle, “povedal Mowla.

Sme svedkami procesu

Výskumníci nateraz nemôžu predpovedať, ako sa táto dezorganizovaná galaxia vybuduje a aký tvar nadobudne v priebehu nasledujúcich miliárd rokov, ale existujú dve galaxie, o ktorých tím potvrdil, že „visia“ v tesnom obvode a môžu ovplyvniť, ako sa vytvorí hmota v priebehu miliárd rokov.

Firefly Sparkle je od svojho prvého spoločníka vzdialená len 6 500 svetelných rokov a od druhého spoločníka delí 42 000 svetelných rokov. Pre kontext, úplne vytvorená Mliečna dráha má priemer asi 100 000 svetelných rokov – všetky tri by sa do nej zmestili. Nielenže sú jej spoločníci veľmi blízko, výskumníci si tiež myslia, že sa navzájom obiehajú.

Zakaždým, keď jedna galaxia míňa druhú, plyn kondenzuje a ochladzuje, čo umožňuje vytvárať nové hviezdy v zhlukoch, čím sa zvyšuje hmotnosť galaxií.

„Už dlho sa predpovedalo, že galaxie v ranom vesmíre vznikajú postupnými interakciami a fúziami s inými menšími galaxiami,“ povedal Yoshihisa Asada, spoluautor a doktorand na Kyoto University v Japonsku. „Možno sme svedkami tohto procesu v akcii.“

„Toto je len prvá z mnohých takýchto galaxií, ktoré teleskop objaví, keďže tieto kozmické mikroskopy len začíname používať,“ dodala členka tímu Maruša Bradač z Univerzity v Ľubľane v Slovinsku.

„Rovnako ako mikroskopy nám umožňujú vidieť peľové zrná z rastlín, neuveriteľné rozlíšenie Webbovho teleskopu a zväčšujúca sila gravitačných šošoviek nám umožňujú vidieť malé kúsky vo vnútri galaxií. Náš tím teraz analyzuje všetky rané galaxie a výsledky ukazujú rovnakým smerom: ešte sa musíme dozvedieť oveľa viac o tom, ako tieto rané galaxie vznikli,“ dodala na záver.

Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie