Tri oriešky pre Popolušku sú neodmysliteľnou súčasťou vianočných sviatkov, avšak nakrúcanie tejto obľúbenej rozprávky rozhodne neprebiehalo v rozprávkovej atmosfére. Práve naopak, natáčanie bolo plné výziev a ťažkostí, ktorými si herci aj štáb museli prejsť.
Scenár obľúbenej rozprávky Tri oriešky pre Popolušku vznikol kombinovaním dvoch diel od Boženy Němcovej. Pôvodná verzia Popolušky obsahovala niektoré hororové prvky, ktoré v konečnej verzii neboli zahrnuté. Tri oriešky, ktoré sa stali ikonickým prvkom príbehu, pochádzajú zo staršej rozprávky O troch sestrách, píše portál zena.pluska.sk.
Problémy s hlavnou postavou
Pôvodne mala Popolušku stvárniť Jana Preissová, ale kvôli začínajúcemu tehotenstvu musela ponuku odmietnuť. Režisér sa potom rozhodol pre Libušu Šafránkovú, na ktorú si spomenul z jej hereckého výkonu ako Barunky v Babičke. Herečka však zo začiatku o úlohu neprejavila záujem, pretože sa chcela viac venovať divadelným projektom.
Napokon sa z Libuše Šafránkovej stala najkrajšia Popoluška, a práve vďaka jej stvárneniu táto rozprávka získala obľubu medzi divákmi. Herečka však nebola nadšená z toho, že by ju spájali len s touto jednou úlohou, a často hľadala dôvody, prečo sa nezúčastniť na propagačných akciách. Režisér Václav Vorlíček mal preto voči nej pomerne negatívny postoj.
Náhle zmenené plány komplikovali natáčanie
Nakrúcanie sa náhle presunulo na december 1972, čo znamenalo, že herci aj štáb museli čeliť nepriaznivému zimnému počasiu. Mnohé kostýmy, ktoré boli pôvodne navrhnuté na teplejšie obdobie, neboli vhodné na mrazivú zimu. Okrem toho, kamery bolo potrebné neustále ukrývať pred chladom, aby sa nezničili. Tieto a ďalšie problémy komplikovali priebeh natáčania.
Herci museli počas presunov starým linkovým autobusom znášať nepríjemný chlad, pretože šofér, podľa slov Trávníčka, odmietal zapnúť kúrenie kvôli šetreniu nafte. Niekedy sa presúvali lietadlom, najmä keď natáčali v Nemecku. Raz však narazili na problém, keď im zmrznutý podvozok lietadla nešiel vysunúť, čo sa posádke nakoniec podarilo opraviť. Po pristátí ich už čakali požiarnici a záchranári, ako spomínal Jiří Krytinář, ktorý v rozprávke hral šaša.
Herci sa počas nakrúcania museli spoliehať na obrnený transportér, ktorý im vozil čaj, pretože do hôr iné vozidlo nedokázalo prísť. Tento čaj bol často ich jediným „jedlom“. Dostávali ho v plastových pohároch, ktoré sa rýchlo roztápali kvôli horúcemu nápoju. Libuše Šafránková sa o tom zmienila s tým, že im to tak pomohlo „zavoskovaním žalúdka“, že nikdy necítili hlad.
Pri natáčaní poslednej scény zapadol herec Trávníček so svojím koňom do hlbokého snehu, čo spôsobilo, že Libuše musela pokračovať v jazde sama, pretože scéna vyžadovala neporušený zasnežený terén, ktorý už nebolo možné opakovať.
Pre umelý sneh v Česku použili rozomletý polystyrén, zatiaľ čo v Nemecku to bola zmes rozdrvených rybích kostí, ktorá síce zapáchala, ale bola ekologickejšia.
Zarobili poriadny balík peňazí
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
