Čoraz viac signálov naznačuje, že supervulkán na neapolských Flegrejských poliach (Campi Flegrei, v preklade Planúce polia) sa pomaly prebúdza. Podľa vedcov uvoľňovanie plynov na tomto mieste za posledné roky dramaticky narastá. Už štúdia uverejnená minulý rok v časopise Communications Earth & Environment potvrdila, že zemská kôra Campi Flegrei slabne a je náchylnejšia na prasknutie.
„Od roku 2005 najmä jedno miesto, sopečný kráter Solfatara, uvoľňuje zvýšené objemy plynu, čo púta pozornosť výskumných pracovníkov i miestnych obyvateľov,“ napísal odborný portál earth.com. Už roku 2023 talianski a britskí vedci oznámili, že vulkán vstúpil do novej fázy, pri ktorej môže dôjsť k prelomeniu povrchu, k úniku magmatického materiálu a erupcii.
Celá sopečná aktivita na Campi Flegrei je dnes obmedzená na emisie plynov zo sopečného krátera Solfatara. Denne sa uvoľňuje niekoľko tisíc ton oxidu uhličitého, čo je podľa odborníkov znepokojivý jav. „Stotožnenie zdroja oxidu uhličitého je dôležité pre správnu rekonštrukciu toho, čo sa deje v magmatickom a tiež v hydrotermálnom systéme,“ cituje portál earth.com vulkanológa Gianmarca Buona z talianskeho Národného inštitútu pre geofyziku a vulkanológiu.
Čo je supervulkán?
Supervulkán je masívny sopečný systém schopný erupcie tisíckrát silnejšej než bežné sopky. Predpokladom pre označenie nejakej sopky za supervulkán je aspoň jedna erupcia s produkciou nad 1000 kilometrov kubických sopečných materiálov.
Na Zemi je niekoľko supervulkánov, ktorých erupcie v minulosti spôsobili katastrofy globálneho rozsahu. Vedci ich nepretržite monitorujú. Jedným z najznámejších supervulkánov je Yellowstonský národný park v Spojených štátoch. Talianske Campi Flegrei na západ od Neapola sa takisto označujú za supervulkán, hoci sú len na hranici definície takéhoto útvaru.
Pri výbuchu supervulkánu sa vytvára tzv. kaldera. Je to obrovský kráterovitý útvar vytvorený prepadnutím stien sopky. Nadmorská výška kaldery sa často mení: niekedy sa dvihne, inokedy klesá.
Supervulkán Campi Flegrei je takáto aktívna vulkanická kaldera. Od známej sopky Vezuv je vzdialený asi 35 kilometrov. Problém je, že sa nachádza v husto obývanej oblasti. V tesnej blízkosti sú mestá Neapol s vyše 900-tisíc obyvateľmi a Pozzuoli s vyše 75-tisíc obyvateľmi. V dôsledku podzemných procesov sa pôda pod mestom Pozzuoli dvíha rýchlosťou 10 centimetrov ročne. To je znepokojivé tempo.
V histórii tu došlo k dvom mimoriadne mohutným erupciám a pri oboch bola sprievodným javom tzv. kalderizácia (prepad stien sopky). Stopy jednej z nich spred 39 tisíc rokov sú ešte aj dnes badateľné dokonca až v grónskych ľadových jadrách.
Znepokojivé zmeny
Pri pohybe magmy v hĺbkach sopečných systémov sa znižuje tlak, čo vedie k uvoľňovaniu plynov z hlbín. Tie postupne prenikajú k povrchu, až napokon unikajú cez fumaroly, čo sú trhliny v zemskej kôre. Množstvo a zloženie týchto plynov môžu byť kľúčovými informáciami o sopečnej aktivite. Zrýchlené tempo úniku plynov môže napríklad signalizovať, že magma sa približuje k povrchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť erupcie. No môže sa stať, že zdrojom úniku plynov nie je magma, ale plyny unikajú v dôsledku chemických reakcií pod povrchom.
Taliansky Národný inštitút pre geofyziku a vulkanológiu monitoruje emisie plynov zo sopečného krátera Solfatara už od roku 1983. Podľa výsledkov nového výskumu je v prípade krátera Solfatara zdrojom 60-80 % uvoľnených plynov magma, zvyšná časť je spôsobená rozkladom kalcitu v takzvaných hostiteľských horninách, uviedol portál earth.com.
Práve skúmanie týchto plynov poskytuje vedcom presnejší obraz o tom, k akým procesom dochádza hlboko pod povrchom. Určenie zdroja emisií oxidu uhličitého v sopečných oblastiach je v tejto súvislosti kľúčové, pripomína portál earth.com. Rozpoznaním či rozlíšením zdrojov, teda či je zdrojom emisií magma alebo sú výsledkom iných procesov, pomáha vedcom lepšie vyhodnocovať a predpovedať sopečnú aktivitu a posúdiť potenciálne riziká.
Vyhodnotenie dát ukazuje, že od roku 2005 sú zjavné zmeny v správaní supervulkánu. Údaje sa začali odchyľovať od typického pomeru v zložení plynov uvoľňovaných z magmy. Tento trend odvtedy pokračuje až dodnes a je sprevádzaný rastúcimi teplotami v hydrotermálnom systéme, konštatuje portál earth.com. V roku 2012 bola úroveň rizika zmenená zo zelenej na žltú, čo naznačovalo zvýšenú aktivitu, ale ešte nie bezprostrednú hrozbu erupcie.
Vedci však pripomínajú, že nielen zrýchlené uvoľňovanie plynov, ale aj seizmické otrasy či rôzne deformácie zemského povrchu môžu signalizovať prebúdzanie supervulkánu. No a tie sú na Campi Flegrei už dlhodobo zaznamenávané. Napríklad v septembri 2012 bolo až 219 seizmických otrasov s nízkou magnitúdou, čo už bol vyšší počet ako predtým. Lenže v apríli tohto roku to už bolo viac ako 600 otrasov. Pôda pod mestom Pozzuoli sa dvíha rýchlosťou 10 centimetrov ročne. To je znepokojivé tempo.
Testovanie evakuácie
Najviac znepokojujúce sú teda tri javy: dramaticky sa zvyšujúce tempo uvoľňovania plynov z kráteru Solfatara, ďalej zmeny v chemickom zložení plynov a zvýšená hydrotermálna aktivita, čo takisto naznačuje zvýšenú intenzitu procesov pod povrchom.
Talianske úrady už pracujú na pláne hromadnej evakuácie v prípade výbuchu supervulkánu. V októbri tohto roku sa konalo veľké cvičenie, na ktorom sa mohli dobrovoľne zúčastniť aj obyvatelia z potenciálne najviac ohrozených oblastí. Testovali rôzne spôsoby evakuácie, ako aj odosielanie správ národným systémom varovania verejnosti IT-Alert. V prípade ohrozenia budú správy odoslané všetkým, ktorí sa budú nachádzať v regióne Kampánia.
Ak by došlo k erupcii, Vezuv, ktorý zničil Pompeje, je nič oproti tomuto supervulkánu.
