Zuzana Navarová zanechala poslednú pieseň, ktorú napísala rok pred svojím úmrtím. Skladbu „Žaluzie“ venovala Marii Rottrovej a jej text nesie slová: “Tak s křídly na nohou / poletím oblohou / s duhou až do noci / není mi pomoci“.
Keď Navarová 7. decembra pred dvadsiatimi rokmi zomrela na rakovinu, Rottrová si uvedomila, že skladba bola predzvesťou jej blížiaceho sa konca. Táto pieseň sa objavila až v roku 2009 na albume Stopy. Píše o tom Aktuálně.cz.
Texty Zuzany Navarovej spájali prvky, ktoré by u iných autorov mohli pôsobiť disharmonicky. Navarová svoju chorobu dlhé roky tajila. Dokonca ani jej matka nevedela o operácii, ktorú podstúpila. Hudobný kritik Jan Rejžek spomínal, ako ju raz stretol so šatkou na hlave, ktorú používala, aby zakryla stratu vlasov. Navarová to okomentovala s humorom, že obdivuje Sinéad O’Connor.
Speváčka, ktorá si počas svojej kariéry uvedomila nebezpečenstvo ctižiadostivosti, sa postupne obrátila k duchovným a prírodným témam, a začala sa riadiť heslom: „Nikoho nezaťažovať.“ S kapelou Koa, ktorú založila na konci 90. rokov, koncertovala až do posledných dní. Jej posledné vystúpenie sa konalo 14. novembra 2004 v pražskej Malostranskej besede. Herec Viktor Preiss, ktorý bol v tom čase v publiku, poznamenal, že Navarová bola viditeľne vyčerpaná, no publikum si vyžiadalo prídavok. S listom papiera povedala: “Aby ste mali pocit, že dnes večer zažívate niečo naozaj výnimočné, zaspievam vám pieseň, ktorej slová ešte nepoznám.”
Navarová, známa ako autorka, vytvorila jedinečné texty. Jej rané piesne, ktoré vyšli až posmrtne na albume Dávný příběh v roku 2011, zahŕňali aj ľudové skladby z rôznych krajín. V období s kapelou Nerez, ktorá bola známa experimentovaním s latinskoamerickými rytmami, hrala až 25 koncertov mesačne. Sama priznala, že vtedy honba za úspechom a prestížou ovládali jej život, čo neskôr označila za ješitnosť.
Po rozpade Nerezu hľadala nový smer. S Ivanom Gutiérrezom založila skupinu Tres, ktorá sa neskôr pretransformovala na Koa. Jej repertoár vynikal pestrosťou štýlov – od tanga cez klezmer až po blues. V jej textoch sa však ukrývali hlboké otázky o zmysle života.
V posledných mesiacoch svojho života spolupracovala s Karlom Plíhalom na albume Nebe počká, pričom nahovorila pieseň s názvom Lišaji, ktorá nesie melanchóliu podobnú Plíhalovým skladbám. Bohužiaľ, osud ju zastihol krátko po dokončení albumu – 7. decembra 2004 zomrela vo veku 45 rokov.