Zatiaľ čo niektoré druhy sa môžu prispôsobiť alebo migrovať v reakcii na meniace sa podmienky prostredia, niektoré nedokážu prežiť drastické zmeny životného prostredia, čo vedie k poklesu populácie a k vyhynutiu.
Podľa novej štúdie by takmer tretine živočíšnych druhov na svete hrozilo do konca storočia vyhynutie, ak budeme naďalej pokračovať vo vypúšťaní skleníkových plynov.
Svet je teplejší ako pred priemyselnou revolúciou
Výsledky výskumu ukazujú, že ak rýchlosť nárastu globálnej teploty presiahne 1,5 stupňa Celzia zahrnutého v parížskej klimatickej dohode, procesy vyhynutia sa výrazne zrýchlia, píše Live Science.
To všetko by najcitlivejšie zasiahlo obojživelníky, druhy žijúce v horách a na ostrovoch a sladkovodné ekosystémy. Väčšina druhov v Južnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande je ohrozená, európsku faunu by zmena zasiahla oveľa menej.
Svet je už o 1 stupeň Celzia teplejší ako pred priemyselnou revolúciou a s tým sa zmenila nielen teplota planéty, ale aj poveternostné javy, prirodzené biotopy a správanie druhov.
Napríklad vyššie teploty spôsobili, že migrácia motýľa – babôčky smradľavej – sa nezhoduje s kvitnutím rastlín, ktoré opeľuje. Mnohé živočíšne a rastlinné druhy sa prispôsobujú životu vo vyšších zemepisných šírkach alebo nadmorských výškach, aby prežili v priaznivejších teplotách.
Niektoré druhy nedokážu prežiť drastické zmeny
Zatiaľ čo niektoré druhy sa môžu prispôsobiť alebo migrovať v reakcii na meniace sa podmienky prostredia, niektoré nedokážu prežiť drastické zmeny životného prostredia, čo vedie k poklesu populácie a k vyhynutiu.
Globálne hodnotenia predpovedali rastúce riziko vyhynutia pre viac ako milión druhov, ale vedci jasne nepochopili, ako presne toto rastúce riziko súvisí so zmenou klímy.
Nová štúdia, publikovaná začiatkom decembra v časopise Science, analyzovala viac ako 30 rokov výskumu biodiverzity a klimatických zmien, pričom zahŕňala viac ako 450 štúdií o väčšine známych druhov.
Ak sa budú emisie skleníkových plynov riadiť v súlade s Parížskou dohodou, takmer 1 z 50 druhov na celom svete – odhadom 180 000 druhov – bude ohrozených vyhynutím do roku 2100. Keď sa teplota klimatického modelu zvýši na 2,7 °C, podľa súčasných medzinárodných záväzkov v oblasti emisií by 1 z 20 druhov na celom svete hrozilo vyhynutie.
Hypotetické otepľovanie za týmto bodom spôsobuje prudký nárast počtu ohrozených druhov: 14,9 % druhov hrozí vyhynutie, pokiaľ bude otepľovanie stúpať o 4,3 °C. V tomto prípade ide o vysoké emisie skleníkových plynov.
Zastavenie rizika vyhynutia
Ak sa naplní scenár rýchlejšieho otepľovania o 5,4 °C, vtedy hrozí riziko vyhynutia až 29,7 % všetkých druhov. Odhad je možné dosiahnuť vzhľadom na súčasné trendy s emisiami.
„Ak udržíme globálne otepľovanie pod 1,5 °C v súlade s Parížskou dohodou, potom riziko [zániku] od dnešného dňa nepredstavuje veľký nárast,“ povedal autor štúdie Mark Urban, biológ z univerzity v Connecticute.
„Pri náraste o 2,7 °C sa trajektória vyhynutia zrýchľuje. Najväčšiemu ohrozeniu čelia druhy v Južnej Amerike, Austrálii a na Novom Zélande. Obojživelníky sú najviac ohrozené, pretože životný cyklus obojživelníkov do veľkej miery závisí od počasia a sú veľmi citlivé na meniace sa modely zrážok a sucho,“ tvrdí Urban.
„Horské, ostrovné a sladkovodné ekosystémy majú najrizikovejšie druhy, pravdepodobne preto, že tieto izolované prostredia sú obklopené nehostinnými biotopmi pre ich druhy, čo im sťažuje alebo znemožňuje migráciu a hľadanie priaznivejšieho podnebia,“ dodal.
Obmedzenie emisií skleníkových plynov môže spomaliť otepľovanie a zastaviť tieto rastúce riziká vyhynutia, ale pochopenie toho, ktoré druhy a ekosystémy sú najviac ovplyvnené zmenou klímy, môže tiež pomôcť zamerať úsilie na ochranu tam, kde sú najviac potrebné.
Urban dúfa, že výsledky budú mať vplyv na politikov. „Ničnerobenie je neospravedlniteľné, pretože dopady zmien budú nepredvídateľné.“
