Parlament schválil rozpočet na budúci rok. Podporila ho aj trojica poslancov Národnej koalície, ktorá už dlhšie odmieta participovať na vládnutí. Podpore predchádzalo stretnutie s premiérom Robertom Ficom.
Dohodli sa na niečom? Je koaličná kríza zažehnaná? Viac nám o tom v relácii Sadnite si, prosím povedal nezaradený poslanec Národnej rady a podpredseda parlamentného výboru pre hospodárske záležitosti Pavel Ľupták.
Začnime genézou, aby sme pochopili situáciu, ktorá nastala v koalícii. Ako ste sa spoznali s Andrejom Dankom a ako vyzerali rokovania o tom, že vás vezme na kandidátku SNS v uplynulých parlamentných voľbách?
S Andrejom Dankom som sa osobne stretol prvýkrát až po voľbách ako zvolený poslanec. Dokonca ani vo volebnej kampani sme sa nestretli. Rokovania o rozdelení postov prebiehali na úrovni predsedov malých strán s Rudolfom Huliakom, Miroslavom Radačovským a Tomášom Tarabom. Posty boli takto dohodnuté v tom období. S Rudolfom Huliakom sme ako nezávislí kandidáti na kandidátke SNS mali ešte svoju tichú dohodu, že skôr či neskôr sa zjednotíme pod značkou Slovenská národná strana a Národná koalícia by zanikla.
Bolo to už predtým dohodnuté, ako ste mali požiadavku na zmenu názvu klubu?
Áno, bolo to dohodnuté od samého začiatku. Boli sme v eufórii aj z volebného výsledku, že sa zostavila takáto vláda. Priznám sa, nikoho nenapadlo, že niekedy dôjde k nejakým sporom, pretože názory na politickú situáciu a politické smerovanie medzi nami a SNS boli možno na 98 % rovnaké. V tomto som problémy nevidel. Možno je tu nováčikovská daň vo vrcholovej politike, že sa nie vždy dodržiavajú dohody a zmluvy, a teraz vidíme, že koaličná zmluva je podpísaná tromi partnermi, ale sedem mesiacov nie je zvolený predseda parlamentu. To je trochu problém.
Čo teraz hovoríte, že už od začiatku bola dohodnutá zmena názvu strany, vrhá úplne iné svetlo na to, čo v tomto spore deklaruje Rudolf Huliak, že nebyť vás troch, tak SNS nie je ani v parlamente. Na kandidátke SNS sa Andrej Danko ako jediný zo strany dostal do parlamentu, získal vyše 68-tisícov hlasov, vy ste získali vyše 13-tisícov hlasov, Rudolf Huliak o približne 10-tisíc menej ako Andrej Danko.
Získali ste podporu, ale keby ste neboli na kandidátke SNS, tak ako Národná koalícia sa do parlamentu zrejme nedostanete. Prečo ste neskúsili kandidovať na tej kandidátke, keď teraz hovoríte, že za volebný úspech vďačí Andrej Danko vám?
Za volebný úspech sa vďačí rozumnej politike všetkých zúčastnených na kandidátke. Naše miesta ako nezávislých kandidátov za Národnú koalíciu bolo 20 a boli to miesta od 130. do 150. V našom kvóre bol aj poslanec Peter Kotlár, ale on nebol členom Národnej koalície, len ja s Ivanom Ševčíkom a Rudolfom Huliakom. Boli sme pripravení tú stranu „sfúzovať“ a zrušiť Národnú koalíciu. Nebol stanovený presný termín, ale nemá zmysel, aby na Slovensku bolo 20 alebo 25 strán, ktoré si dávajú prívlastok „národný“, dokonca „národnejší“ ako ostatní.
To je bolesť Slovenska, že každý chce byť predseda a nechce sa zlučovať. Šlo o prvú vec, ktorá sa podarila. Neľutujem toho spojenia, pretože Slovensko má vládu, akú má. Nie je to dokonalá vláda a nikdy nebude, ale je to kompromis v zmysle toho, čo je možné na Slovensku robiť. Máme jasné smerovanie a myslím, že kormidlo bude držané pevne do konca volebného obdobia.
To, že Rudolf Huliak mal sľúbené, že sa stane ministrom životného prostredia, bolo zrejmé po vytvorení vlády, keď ešte bola prezidentkou Zuzana Čaputová. Zmarila to tým, že ho odmietla vymenovať a pre verejnosť to bolo ospravedlnením, že prečo na miesto Rudolfa Huliaka nastúpil Tomáš Taraba.
Rudolf Huliak ale tvrdí, že akonáhle malo dôjsť k výmene v prezidentskom paláci po nástupe Petra Pellegriniho, tak by ho opätovne navrhol. Ako ste to chceli technicky vymyslieť, aby mohol nastúpiť Rudolf Huliak? Tomáš Taraba by podal demisiu alebo by zasiahol premiér Fico odvolaním?
Dôvodov bolo niekoľko a na začiatku sme spravili chybu, že sme boli extrémne ústupčiví, dokonca tak ústupčiví, že by sme „sfúzovali“ vlastnú stranu. Bola tu alternatíva číslo dva, ak pani prezidentka nesúhlasí, stane sa ministrom iná osoba, či už niektorý z nás dvoch a Rudolf Huliak bude štátnym tajomníkom, alebo nezávislý odborník a Rudolf Huliak bude štátny tajomník, aby sa napĺňala agenda voda – pôda – les Národnej koalície.
Andrej Danko zahral takú hru, že máme krátky čas, treba prijať štátny rozpočet, 100 dôležitých zákonov, nemôžeme strácať týždeň ešte s rokovaním s premiérom. Mali sme to urobiť tak, že keď bude zvolený Peter Pellegrini, vymenuje Rudolfa Huliaka za ministra a Tomáš Taraba pôjde za podpredsedu Národnej rady.
A uplynulo vyše roka…
Potom bol zvolený Peter Pellegrini za prezidenta a znova to predseda Andrej Danko zahral tak, že „vieš čo, Rudo, aj tak sfúzujeme, budeme to mať pod kontrolou, naplníš si program voda – pôda – les, však nechajme to tak, predsa si predseda výboru, máš takisto vplyv na veci.“
Rudolf Huliak znova ustúpil pre dobro celku a za dva mesiace po tomto rokovaní povedal Andrej Danko: „Vieš čo, Rudo, budujte si značku, zo spájania nebude nič. Však máte stranu a za 3 roky si ju vybudujete.“ Toto sme už vnímali ako veľký problém. Opäť nás zvolili do funkcií v strane Národná koalícia, obnovili sme si členstvo a začali sme si budovať značku, pod videá sme si písali napríklad Pavel Ľupták, SNS/NK alebo klub SNS/nezávislý kandidát/Národná koalícia. Problém nastal onedlho, keď nás zaviazal snem Národnej koalície, že by bolo dobré premenovať klub, čo bol menší problém, ale aj robiť vlastnú politiku a prejaviť iný názor na to, že nemáme zvoleného predsedu parlamentu. Urobili sme tlačovku, čo bolo výstrelom do sudu s benzínom a o hodinu na to Andrej Danko spravil tlačovku, že „Rudo zradil…“.
Museli ste zrejme predpokladať, keď ste videli, ako Andrej Danko veľmi túži po funkcii predsedu parlamentu a naraz ste vyjadrili podporu kandidátovi hlasu Petrovi Žigovi. Bol to už plánovaný protiútok?
Neviem. My sme už boli v čase, kedy problémy museli presiaknuť na verejnosť, pretože sme sa ešte dozvedeli z kruhov v SNS, kde mám veľa priateľov, keďže som bol v minulosti 9 rokov členom Slovenskej národnej strany, že vedenie SNS to vyhodnotilo ako veľkú chybu. Svojim členom nedalo pokyn nevoliť nezávislých kandidátov a že my už na budúcej kandidátke nebudeme. Bola to emócia na emóciu, a preto sme povedali, že prejavíme záujem o ten post.
Po prvé, bol nám sľúbený, Andrej Danko dostal tri ministerstvá len preto, že prišiel za premiérom a doniesol 10 podpisov poslancov, ktorí podporujú túto vládu. Po udalostiach, kedy už začali mediálne prestrelky, niekedy nie úplne diplomatické, tak potom už bolo jasné, že Andrej Danko má iba 7 podpisov a logická požiadavka bola mať vlastné ministerstvo, ale keďže sa zrušilo spojenie so silnou značkou SNS, tak sme mali taktiku, že už nechceme pre Rudolfa Huliaka post ministra, pretože musíme tvrdo pôsobiť v parlamente, rozprávať sa s voličmi a dáme si na ministerstvo nezávislého odborníka.
Koho by ste tam nominovali?
Je viacej mien, nerád by som ich teraz konkretizoval.
Zostali ste ale sami, čiže aj v ďalších voľbách už nemáte možnosť ísť na kandidátku SNS, tam ste už „odpísaní“, aj keď nie všetci v strane s tým súhlasili. Otázka, či Andrej Danko to ustojí ako predseda, keď má nezhody v strane?
Podľa mňa to Andrej Danko vždy ustojí ako predseda, pretože po neúspešných posledných voľbách, keď mu odišla snáď polovica okresov a okresných predsedov, tak zmenil stanovy, že je neodvolateľný. Čiže, keď delegátov na snem, ktorý volí predsedu, schvaľuje predseda, ktorý je volený, tak ak sa sám nebude chcieť vzdať, nikdy nebude odvolateľný. Je to veľká škoda pre SNS, ale aj pre Slovensko, lebo sa to blíži k vnútrostraníckej totalite, ako má hnutie Slovensko, kde o všetkom rozhoduje Igor Matovič. Nie je možné do tej strany vstúpiť, tak ako nie je možné vstúpiť ani do strany SNS. Majú zavreté brány, uzavreté členstvo, neprijímajú nových členov. Deje sa to, že členovia z okresov sú veľmi frustrovaní a prechádzajú do iných strán, okrem iného aj do Národnej koalície, lebo chcú robiť politiku.
V SNS miesto nemáte, Republika otvorene povedala, práve kvôli Rudolfovi Huliakovi, že prospechárov, karieristov a oportunistov nechcú vo svojej strane. Ako je na tom Smer a Hlas? Aký postoj majú voči vám? Majú na vás tiež ťažké srdce kvôli koaličnej kríze alebo máte otvorené dvere?
S poslancami Smeru a Hlasu máme dobre kolegiálne vzťahy, ako sme ich mali aj s poslancami za SNS, ale aj inými nezávislými osobnosťami, až do krízy, ktorá nastala. Keď zoberieme úroveň predsedov týchto strán, netrúfam si odhadovať, aký názor má napríklad premiér. Skôr to vníma, a to je môj názor, ako istú príťaž, že sa musí montovať do problému, ktorý on nespôsobil. Keďže to zaťažuje celovládnu koalíciu, tak je to zrejme potrebné.
Ako vnímate postoj, ktorý od začiatku hovoril, že to je problém medzi SNS a vami? Taktiež, že nevedel, že chcete nejaké ministerstvo. Zdá sa vám realistické, že o tom nevedel, keď toho boli plné médiá a keď aj predtým, ako sa vymenil prezident, vedel, že Rudolf Huliak chcel byť ministrom? Bagatelizoval to?
Netrúfam si hovoriť za pána premiéra. Možno sme to celkom nevyjadrili jasne, lebo sme povedali, že nič nechceme, ale ja, Rudolf Huliak a Ivan Ševčík sme mysleli, že chceme ostať poslanci, ale chceme aj to, čo nám patrí. Nebolo povedané, že chceme ministerstvo za každú cenu, len to, čo bolo dohodnuté. Nejde o to, či bude mať Národná koalícia ministra, ale týmto aktom, že Tomáš Taraba, dobrý ekonóm a podnikateľ, je na rezorte, v ktorom sa zaúča a príroda mu veľa nehovorí, tak celý tím okolo Rudolfa Huliaka, zhruba 30 ľudí, boli od začiatku pripravení nastúpiť na ministerstvo životného prostredia a dať do poriadku naše lesy a prírodu. Týmto je poškodené Slovensko ako také.
Teraz k vašim požiadavkám. Keď už pred voľbami bolo dohodnuté, že sa zlúčite s SNS a názov bude SNS – Národná koalícia, a dostanete ministerstvo. Prečo ste tak dlho čakali, neprišli pred verejnosť a nepovedali, čo konkrétneho vám sľúbili? Prečo ste povedali, že chcete zmenu názvu klubu, nechali ste tomu jeden – dva týždne, a potom ste už chceli ministerstvo?
V očiach verejnosti to vyzeralo, že postupne dávkujete požiadavky a ste nenásytní, nespokojní a všetci vás tak vykresľovali, že si zase niečo nárokujete? Prečo ste to takto nedali na stôl, že šlo o dohodu, ktorá nebola splnená?
My sme s tým nechceli ísť na verejnosť. Poviem za seba, bol som veľmi prekvapený prudkou reakciou Andreja Danka, že to rovno „zarezal“ a s nami nikdy viac.
Zľakli ste sa ho?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
