Patril medzi popredných predstaviteľov svetovej modernej pantomímy. Profesionálnou tvorbou ovplyvnil mnohých svojich európskych i svetových kolegov a svojimi predstaveniami očarúval priaznivcov tohto najstaršieho divadelného umenia na celom svete.
Milan Sládek zomrel vo veku 86 rokov, informuje Denník N. Správu o úmrtí umelca potvrdila jeho rodina.
Milan Sládek sa narodil 23. februára 1938 v obci Streženice, ležiacej neďaleko Púchova. Umeleckopriemyselnú školu ukončil maturitou v roku 1957 v Bratislave. Už počas štúdia rezbárstva na strednej škole sa u neho prejavil silný vzťah k pantomíme, píše TASR v životnom profile umelca.
Prvé pantomimické vystúpenie odohral ako člen študentského divadla na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave. Po skončení strednej školy študoval herectvo na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (VŠMU) a v štúdiách pokračoval v Prahe u Emila Františka Buriana, jedného z hlavných tvorcov československej medzivojnovej avantgardy.
V Prahe získal aj svoj prvý profesionálny angažmán. V roku 1959 začal účinkovať v Divadle E. F. Buriana, o rok neskôr založil spolu s choreografom Eduardom Žlábkom prvý pantomimický súbor. S postavou KEFKA, ktorá ho preslávila a otvorila mu dvere do Európy, sa Milan Sládek prvýkrát objavil na scéne 10. marca 1960. Bol to hlavný hrdina z pantomimickej komédie Hrča, pikolík v záhradnej reštaurácii.
V roku 1962 sa vrátil so svojím súborom do Bratislavy a jeho skupina bola v rokoch 1962 – 1964 autonómnym telesom v rámci Slovenského národného divadla (SND). Súbor dostával pozvania do zahraničia, kde bol pravidelným hosťom prestížnych festivalov.V roku 1968 sa stal riaditeľom novozaloženého Divadelného štúdia v Bratislave, ktoré zastrešovalo tri súbory – dramatický, kabaretný a pantomimický, ktoré spolu pôsobili až do vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968.
Divadelné štúdio bolo zatvorené a Milan Sládek musel opustiť krajinu. Najskôr emigroval do Švédska. Odtiaľ sa v roku 1970 presťahoval do Nemeckej spolkovej republiky – svoj druhý domov našiel v Kolýne nad Rýnom. Práve v tejto miliónovej metropole na rieke Rýn otvoril Milan Sládek 28. mája 1974 Divadlo Kefka (Theater Kefka), v ktorom rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku. V tom období to bola jediná stála pantomimická scéna v Európe a v krátkom čase sa stalo divadlo jedným z najzvučnejších centier medzinárodnej pantomimickej scény.
Z iniciatívy Milana Sládka sa v roku 1976 uskutočnil Prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler, ktoré organizovalo Divadlo Kefka spolu s mestom Kolín nad Rýnom. Dvanásť rokov patril festival medzi najlepšie svojho druhu na svete. V rokoch 1987 – 1992 pôsobil ako profesor pantomímy na Vysokej škole umeleckej (Folkwang Hochschule) v Essene.
Po Nežnej revolúcii sa vrátil na Slovensko, kde sa v Bratislave výrazne zaslúžil o záchranu a rekonštrukciu historickej budovy na pravom brehu Dunaja – Divadla Aréna. V tomto divadle pôsobil ako riaditeľ, mím a režisér, pričom od roku 1996 v ňom organizoval Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar.
„Pantomíma je absolútne divadlo. Prvotná forma, ktorej môže porozumieť každý človek naprieč kultúrami,“ takto charakterizoval umelec svoju celoživotnú profesionálnu lásku Milan Sládek.
So Sládkovým svetom pantomímy je výrazne späté aj výtvarné umenie a Milan Sládek ako maliar a výtvarník prezentoval svoje diela na viacerých výstavách.
Milan Sládek získal za svoju tvorivú činnosť viacero ocenení. V roku 1998 dostal cenu Ministra kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie. V roku 2000 mu slovenský prezident Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy a v tom istom roku si prevzal od nemeckého prezidenta Johannesa Raua štátne vyznamenanie Kríž za zásluhy I. triedy.
Tvorivú i životnú cestu stále aktívneho umelca zachytáva dokumentárny film režiséra Martina Šulíka nazvaný Milan Sládek (2020).
