Pred piatimi rokmi sa v dánskych pobrežných vodách objavil solitérny delfín a doteraz pláva v kanáli Svendborgsund celkom sám. Ako a prečo sa tam objavil a prečo sa tam stále zdržiava, je záhada, pretože delfíny žijú v skupinách a navyše toto miesto je pomerne ďaleko od oblastí, v ktorých sa delfíny zvyčajne objavujú.
Ide o delfína skákavého a vedci už zistili, že má 17 rokov. Miestni mu dali meno Delle.
Zaujímavé je aj to, že hoci tu žije celkom sám, často vydáva rôzne zvuky. Morských biológov tento unikátny jav zaujal natoľko, že sa rozhodli skúmať zvukové signály toho solitérneho delfína. Na miesta, v ktorých sa zdržiava, rozmiestnili mikrofóny, pričom predpokladali, že pri absencii potenciálnych príjemcov akustických signálov Delle vyprodukuje len málo komunikatívnych zvukov, ak vôbec nejaké.
Výsledok ich doslova šokoval. „Na rozdiel od očakávaní sme zistili, že tento delfín vydáva veľmi silné, rytmické zvuky,“ uviedli vedci v štúdii uverejnenej v medzinárodnom odbornom časopise Bioacoustics. Zvuky, ktoré Delle vydáva, však nesúvisia s echolokáciou. Produkuje tri rôzne typy hvízdavých zvukov, ktoré sú odlišné od typických zvukov, aké delfíny zvyčajne vydávajú. Okrem toho vedci zistili, že Delle vydáva niekoľko kombinácií zvukov.
Delfín skákavý
Tento druh delfína je mimoriadne inteligentný a prispôsobivý. Rozlišovacím znakom delfína skákavého je mierne ohnutá čeľusť smerom nahor, čo vytvára jeho charakteristický úsmev.
Mozog delfína skákavého pracuje neprestajne a je stimulovaný hrou. Hra je pre neho dôležitá, čo je tiež prejav inteligencie. Jeho veľký mozog pracuje aj počas spánku. Keď spí, je kvôli prípadnému nebezpečenstvu vypnutá len polovica mozgu a jedno oko má otvorené. Každé dve hodiny dochádza k striedaniu v mozgu i očiach. Keď delfín skákavý spí, leží pod hladinou a má zvesenú chvostovú plutvu.
Tieto delfíny žijú v skupinách a veľmi rýchlo sa dohodnú napríklad na taktike lovu. Vysokofrekvenčnou echolokáciou si vytvárajú zvukovú mapu. Rôzne druhy zvukov slúžia na udržiavanie súdržnosti skupiny a vytvárajú jedinečnú „reč“ každého delfína.
V pobrežných vodách tvoria skupiny do 10 jedincov, na šírom mori do 20, výnimočne aj viac. V skupinách je hierarchia podľa veku, veľkosti a pohlavia. Prejavom inteligencie je aj to, že v skupinách pomáhajú ohrozeným jedincom.
Korisť lovia vždy v skupinách. Získavanie pokrmu je u nich tímovou prácou a počas lovu majú rôzne úlohy.
Delfín skákavý sa dožíva maximálne 50 rokov. Váži zhruba 650 kilogramov a je dlhý asi 4 metre. Je schopný ponoriť sa až do hĺbky 500 metrov, pod vodou vydrží maximálne 10 minút. Dokáže vyskočiť do výšky 5 metov, pričom dĺžka skoku je až 10 metrov.
Záhada zatúlaného delfína
Tento solitérny delfín vydáva viaceré hvízdavé zvuky, ktoré zvyčajne vydávajú skupiny delfínov na vzájomnú identifikáciu. Inými slovami, takéto zvuky slúžia na to, aby delfín, ktorý sa náhodu čo len trochu vzdiali od svojej skupiny, vedel, kam sa má vrátiť. Preto je zvláštne, že Delle zostal mimo svojej skupiny.
Vedci počúvali zvukové nahrávky zo 69 dní, pričom Delle vydával zvuky dokopy v 35 dňoch. Vedci spočítali, že Delle za ten čas vydal nejaký zvukový signál 10 833-krát. Medzi nimi aj také zvuky, ktoré skupiny delfínov vydávajú spoločne proti nejakým nepriateľským živočíchom. Lenže v blízkom okolí Delle nemá nijakých nepriateľov a navyše je sám. Tak ako je možné, že vydáva takéto skupinový signály?
Vedci z toho vyvodzujú, že „uvedené zvukové signály môžu byť mimovoľne vysielané ako emocionálne signály, prípadne tieto zvuky majú aj nejakú inú než len komunikačnú funkciu“. Vedci tak zvažujú aj ďalšiu možnosť, totiž, že Delle žije už tak dlho osamotene bez svojej skupiny, že tieto zvuky môžu byť „prejavom vnútornej potreby sociálnej interakcie delfínov“.
Stále však zostáva nezodpovedaná otázka, prečo je Delle solitér a ako sa ocitol v tejto časti Baltického mora celkom sám.
