Patrí k poctivým a za každých okolností charakterným hráčom. Hokejista Mislav Rosandič, ktorý má chorvátsky pôvod, nikdy neodmietol reprezentovať Slovensko na najvyšších podujatiach a preto neprekvapilo, že neodmietol ani pozvánku na MS do Rigy, kde sa naše národné mužstvo naposledy predstavilo. Mislav tam predviedol spoľahlivé výkony, no žiaľ, nepodarilo sa nám postúpiť do vytúženého štvrťfinále. Aj o tom sme s ním hovorili.
V Rige chýbala konzistentnosť výkonov
Na úvod nášho rozhovoru sme ho poprosili o zhodnotenie nedávneho šampionátu, na ktorom sme mali akiste iné, postupové ambície, ktoré sa, žiaľ, nepodarilo naplniť.
„Asi by som to zhodnotil tak, že tie výkony na MS boli celkom nevyrovnané. Bohužiaľ, nevedeli sme si udržať konzistentnosť a nejako to časovať, aby tie výkony boli lepšie a lepšie. Bolo to ako na hojdačke. Celkovo to hodnotím ako neúspešný šampionát pre nás. 9. miesto je niečo, čo sme samozrejme nechceli. Chceli sme do toho štvrťfinále postúpiť, ale bohužiaľ sa nám to nepodarilo. Nič, ideme ďalej… Bolo to ako hovorím, ako na hojdačke. Mali sme dobré momenty v zápasoch v útočných pásmach, proti silným súperom sme naopak ukázali, že sme obetaví, hrali sme jeden za druhého, bola tam veľká tímovosť. Na druhej strane nám niečo chýbalo v súbojoch s tými papierovo slabšími súpermi, nejaký „killer inštinkt“, keď sme mali momentum zápasov na našej strane, sme to nepremenili do potrebných gólov,“ hovoril o trápení so Slovinskom, či osudovom zlyhaní s Kazachstanom.
Ktorý zápas bol podľa jeho mienenia najlepší a ktorý najhorší na MS?
„Takto spätne – asi najlepšie sme vyzerali v poslednom zápase proti Nórom, ale môže to byť trochu klamlivé, keďže oni deň predtým hrali neskorý zápas s Kanadou. Možno to vyzeralo, že máme lepšie nohy a oni boli trošku sfáraní… Takže podľa mňa zápas s tými Nórmi sme vyzerali najlepšie. Ale myslím si, že až na ten zápas s Kazachstanom to nebolo zlé. Síce Kazachstan -aj s nimi sme boli dlho lepším mužstvom, len sme nedali tie góly a oni v priebehu piatich minút dali z dvoch rýchlych presiloviek góly a my sme odstali obarení. Do konca sme vyrovnali, bojovali, no nestačilo to,“ rozprával o nešťastnom zápase, ktorý nás „stál“ postup.
Ako sa v kontexte reality pozerá na svoje výkony a taktiež prezentáciu celej obrannej zložky na rigskom ľade?
„Zo svojimi výkonmi som nieže nespokojný, ale zaiste som mohol ukázať viac. Bolo to ťažké akoby sa dostať do tempa v niektorých zápasoch. Super som sa cítil v prvej tretine proti Česku, no tam som potom dostal 5 plus do konca zápasu, takže tam som nedohral. V druhom zápase proti Lotyššku sa mi hralo veľmi dobre, nebolo tam veľa presiloviek, ani oslabení, takže sme si držali to tempo a bolo to fajn. V tých ďalších zápasoch to bolo už strašne rozbité tými oslabovkami a presilovkami a plus v každej tretine sú dve reklamné prestávky, takže to strašne uberalo z tempa. A my, keď sme hrali na 7-8 obrancov bolo ťažké sa niekedy udržať sa v tempe. Celé to bolo niekedy rozbité, bolo ťažké udržať tie ice timy pre celú obranu. Takže si myslím, že to mohlo byť lepšie. Je to také – keď sa darí všetkým, tak sa darí aj mne, keď sa nedarí nikomu, tak ani mne… Tréneri od nás vyžadovali poctivú hru dozadu, aby sme sa s tým veľmi nepárali. Na druhej strane, aby sme podporovali útočníkov a boli nápomocní na útočnej modrej čiare. Myslím si, že sme to ako obrana celkom zvládli, veľa gólov sme nedostali a bolo to z hľadiska defenzívy celkom okej,“ potvrdil známy fakt, že sme na šampionáte dobre, poctivo bránili, síce sme mali aj výborných brankárov Škorvánka s Hlavajom, ktorí boli našimi veľkými oporami.
Bol však z toho napokon neúspech, 9. miesto, no ukázali sme, že náš hokej nejde zlým smerom. „Nuž, nepodarilo sa nám postúpiť do vyraďovacej fázy, čo je obrovská škoda. Lebo videli sme, že aj tým miernym outsiderom sa tento rok podarilo uhrať medaile – Nemci aj Lotyši ich majú, takže si myslím, že podobne sme na tom mohli byť aj my. Je veľmi tenká hranica medzi úspechom a neúspechom. Máme veľa mladých hráčov, budúcnosť pred sebou. Myslím si, že si potrebujeme udržiavať svoju tvár. Chceme hrať aktívne, nebáť sa nikoho, nechceme mať prehnaný rešpekt pred nikým. Aby sme s Kanadou a podobnými veľmocami vedeli hrať ako rovný s rovným. Musí nás zdobiť moderný hokej, aj keď je fakt, že Fíni či Česi sa snažia hrať defenzívnejší hokej. My, naopak, staviame na rýchlych hráčoch, mladých, ktorí vedia ten turnaj „ujazdiť“ a to je to, čo baví ľudí – keď vieme a chceme odohrať otvorenú partiu s každým,“ potvrdil nové herné a myšlienkové smerovanie pod kanadským trénerom Craigom Ramsaym.
Preto aj Mislava potešilo, že ostáva na poste reprezentančného trénera. „Craig Ramsay je fakt výborný, výborný človek. Má správne určené hodnoty. Som rád, keď som pri ňom a ked´sa s ním rozprávam, lebo rozmýšľam tak, aby som si vždy niečo z našich debát zobral. Takých ľudí ako on som zatiaľ veľa nespoznal, takže každá rada, či každé slovo od neho je pre mňa veľmi užitočné.“
V hľadaní nového klubového pôsobiska
Klubovú sezónu odohral v Hradci Králové. Je to silný klub, silná značka, s ktorou sa prepracoval do samotného finále českej extraligy, no tam nestačil na neskoršieho majstra z Třinca. „Toto bola moja najhoršia a asi aj najťažšia sezóna v živote. Aj po tej psychickej stránke, keďže som sa počas sezóny vrátil z Liberca a bola tam vlna nenávisti voči mne a fakt som to cítil, že to bolo všelijaké a nebol som schopný odovzdávať svoj najlepší hokej. Ale snažil som sa fakt pre ten tím odovzdať všetko, čo viem, aj keď som vedel, že to nie je optimálne… Podriadil som sa však tomu, aby sme dotiahli ten tímový úspech do konca. Čo sa síce nepodarilo, ale myslím si, že druhýkrát za posledné tri roky som hral české finále a ani raz sa mi to nepodarilo dotiahnuť, ale je o pre mňa ponaučenie – ďalšia sezóna, z ktorej sa chcem poučiť a je to to, čo ma spraví silnejším na konci,“ hovoril rozumne.
Ako viackrát pre médiá naznačil, po českej extralige by si od novej sezóny rád vyskúšal niečo iné. Jeho nové pôsobisko by sa mohol dozvedieť už čoskoro. „Tak už je po sezóne aj po majstrovstvách sveta. Nejaké ponuky mám, čiže nejaké ponuky nastali, nejaké kluby, ktoré by mali záujem o mňa. Riešim to s agentom a uvidíme, ako to dopadne. Najradšej by som sa videl, ani neviem… Ak to má dávať určitý zmysel. Potreboval som zmenu, trochu odísť z českej ligy a tak uvidíme, ako to dopadne,“ zakončil náš rozhovor slovenský hokejový reprezentant Mislav Rosandič.
