Účastníci konferencie COP29 v noci na nedeľu schválili dohodu, ktorá výrazne zvyšuje finančnú pomoc pre najchudobnejšie štáty sveta pri riešení zmeny klímy.
Účastníci konferencie COP29 v Azerbajdžane v noci na nedeľu miestneho času po náročných rokovaniach schválili dohodu, ktorá výrazne zvyšuje finančnú pomoc pre najchudobnejšie štáty sveta pri riešení zmeny klímy.
Summit bol katastrofou
Dohodli sa, že do roku 2035 im bohatšie krajiny každoročne poskytnú aspoň 300 miliárd dolárov. Adresáti tejto pomoci však dohodu kritizovali ako žalostne nedostatočnú.
Bohaté a chudobné krajiny uzavreli biliónovú dohodu o klimatickej kríze, ktorej predchádzali diskusie a obviňovania zo strany aktivistov, ktorí dohodu označili za „zradu“.
V rámci tohto cieľa by mal rozvojový svet do roku 2035 dostať aspoň 1,3 bilióna dolárov (1,25 miliárd eur) ročne, aby im pomohol prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo a vyrovnať sa s vplyvmi extrémneho počasia, dodáva The Guardian.
Zvyšok bude musieť pochádzať od súkromných investorov a množstva potenciálnych nových zdrojov peňazí, ako sú možné poplatky za fosílne palivá a častých cestujúcich, ktoré sa ešte musia dohodnúť. Mohamed Adow, riaditeľ Power Shift Africa, povedal:
„Tento [summit] bol pre rozvojový svet katastrofou. Je to zrada ľudí aj planéty zo strany bohatých krajín, ktoré tvrdia, že zmenu klímy berú vážne. Bohaté krajiny prisľúbili, že v budúcnosti „zmobilizujú“ nejaké finančné prostriedky, namiesto toho, aby ich poskytli teraz. Životy a živobytie v zraniteľných krajinách sa teraz strácajú.“
Dramatické rozhovory
Niektoré z najchudobnejších a najzraniteľnejších krajín sveta tvrdo bojovali počas dvoch týždňov náročných rokovaní na summite OSN Cop29 v azerbajdžanskom hlavnom meste Baku o to, aby väčšia časť peňazí prišla priamo z rozvinutých krajín. Chceli tiež, aby sa viac dostupných financií dostalo do krajín, ktoré to najviac potrebujú, namiesto toho, aby ich zdieľali s väčšími rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ako je India.
Dve skupiny obzvlášť zraniteľných krajín, Aliancia malých ostrovných štátov a najmenej rozvinuté krajiny, v sobotu neskoro popoludní na protest odišli z jedného stretnutia, no neskôr sa vrátili.
Rozhovory boli od začiatku dramatické, keďže sa začali len niekoľko dní po tom, čo Donald Trump vyhral prezidentské voľby. Trump má v úmysle odstúpiť od parížskej dohody, keď sa v januári 2025 ujme úradu, a pravdepodobne bude nepriateľský voči poskytovaniu akýchkoľvek finančných prostriedkov v oblasti klímy rozvojovému svetu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
