Pokiaľ nezmeníme prístup k životnému prostrediu a využívaniu umelej hmoty, o niekoľko rokov môže byť v moriach či oceánoch viac plastu než rýb.
Medzinárodnému tímu vedcov sa podarilo vyvinúť nový typ umelej hmoty, ktorý sa dokáže rozkladať v morskej vode. Objav môže prispieť k snahe o zníženie znečistenia životného prostredia, ktoré spôsobuje práve aj hromadenie plastov v oceánoch.
Nedávno sme pritom informovali, že plastový odpad v oceánoch ohrozuje život obľúbených morských živočíchov, napríklad v žalúdku veľrýb často uviazne plastový odpad ako plastové vrecká, laná i fľaše.
Látka šetrná k životnému prostrediu
Materiál nazvaný „supramolekulárny“ plast má podobnú pevnosť v ťahu a možno ho aj spracovávať ako plasty na báze ropy, uviedol tím vedcov z národného vedeckého výskumného ústavu Riken a Tokijskej univerzity.
Nový plast je vyrobený z takzvaných monomérov, informuje ČT24. Ide o malé molekuly, ktoré sa môžu spájať a tvoriť tak väčšie molekuly, ktoré poznáme pod názvom polyméry. Predstavme si ich ako stavebné kamene, ktoré sa spájajú dohromady, aby vytvorili niečo väčšie, napríklad plast alebo gumu.
Vedci využili tie, ktoré sa používajú v potravinárskych prísadách, a ďalšie, ktoré vznikajú v organických materiáloch. „Zmiešaním vo vode sa tieto látky rozdelia na dve rôzne vrstvy, z ktorých jednu je možné dehydratovať a získať tak látku, ktorá je šetrná k životnému prostrediu,“ vysvetlil riaditeľ Centra pre výskum nových látok z ústavu Riken, Takuzo Aida.
Tieto plasty bežne fungujú a majú podobnú trvanlivosť a odolnosť ako klasické umelé hmoty, ale len do momentu, keď prídu do kontaktu so slanou vodou. Tá spôsobí rýchle rozpadnutie na pôvodné monoméry, ktoré sa potom ďalej postupne rozkladajú vplyvom baktérií v oceáne.
Viac plastu než rýb
Nový materiál, ktorý je recyklovateľný a nehorľavý, má podľa autorov štúdie nájsť uplatnenie v súčiastkach pre precízne stroje či stavebných adhéziách (látkach zvyšujúcich priľnavosť materiálov). Existuje možnosť ďalšieho uplatnenia, pokiaľ sa podarí vyrobiť vodeodolný variant, dopĺňa tím výskumníkov.
Odhaduje sa, že v oceánoch sa kopí obrovská časť obalových a iných plastov, ktoré sa vo voľnej prírode po vyhodení prirodzene nerozpadajú, respektíve ich doba rozpadu je dlhá.
Podľa správy europarlamentu z roku 2021 je vo svetových oceánoch viac ako 150 miliónov ton plastov. Každý rok pribúda ďalších až dvanásť miliónov ton umelohmotného odpadu. Podľa niektorých odhadov by sme týmto tempom dospeli k tomu, že v roku 2050 by v moriach plávalo viac plastu ako rýb.
Plasty v oceánoch nie sú podľa Európskej únie problémom len kvôli znečisteným plážam, ale hlavne kvôli ničivému vplyvu na morské živočíchy, ktorí sa do väčších kusov odpadu zamotávajú a tie menšie si ich pletú s potravou. Plasty a s nimi spojené nebezpečné chemikálie napríklad z mäsa ulovených rýb môžu v konečnom dôsledku zjesť aj ľudia.
Plastový odpad má ale aj negatívny ekonomický vplyv na odvetvie a pracovníkov, ktorých obživa závisí od morských vôd. Približne len päť percent plastových obalov sa znovu využije, zvyšok sa vyhodí.
