Vo veku 87 rokov zomrel britský hudobník Vic Flick. Spolupracoval s poprednými umelcami od Beatles a Toma Jonesa až po Jimmyho Pagea a Erica Claptona, známy bol najmä ako autor ústredného riffu legendárnej melódie Jamesa Bonda.
O smutnej správe informoval jeho syn, Kevin. Hudobník Vic Flick zomrel 14. novembra, už nejaký čas bojoval s Alzheimerovou chorobou. Rodák zo Surrey v Spojenom kráľovstve sa preslávil vďaka spolupráci s autorom piesní Johnom Barrym a jeho skupinou John Barry Seven. Práve Barry mal zaranžovať ústrednú melódiu pre prvý film zo série o agentovi 007, píše portál idnes.cz.
Kultová ústredná pieseň k filmu Dr. No bola nahraná v roku 1962 a bol to práve Flick, kto nahral nezabudnuteľný riff, ktorý sa stal jedným z ústredných symbolov agenta 007. Použil gitaru Clifford Essex Paragon Deluxe zapojenú do zosilňovača Fender Vibrolux.
„Malo to svoj náboj, dynamický zvuk,“ komentoval Flick svoju prácu pred dvanástimi rokmi v knihe The Music of James Bond. „Opieral som sa do tých hrubých strún veľmi tvrdým trsátkom a hral som mierne pred rytmom. Výsledkom bol vzrušujúci, takmer ‚útočný‘ zvuk, ktorý sa hodil k obrazu Jamesa Bonda,“ dodal o svojom najslávnejšom diele.
Ako uviedol britský denník Guardian, Flick vtedy dostal za svoj výkon jednorazovú odmenu šesť libier (v prepočte 7.20 eur). Neskôr však prispel k soundtrackom niekoľkých ďalších filmov o agentovi 007 vrátane slávnej piesne Shirley Bassey pre bondovku Goldfinger z roku 1964.
Jeden z najväčších svetových gitaristov
Flick sa potom ako gitarista objavil na stovkách nahrávok vrátane hitu Downtown od Petuly Clark, It’s Not Unusual a What’s New Pussycat od Toma Jonesa, Spicks and Specks od Bee Gees a Ringo’s Theme (This Boy) pre film A Hard Day’s Night od Beatles. V priebehu rokov spolupracoval aj s Jimmym Pageom, Georgeom Martinom, Cliffom Richardom, Ericom Claptonom, Nancy Sinatrou a Dusty Springfieldom.
V roku 2013 získal Vic Flick od Národného gitarového múzea ocenenie za celoživotné dielo, ktoré ho označilo za „jedného z najväčších svetových gitaristov“. Táto medzinárodná inštitúcia, ktorá nemá stále sídlo, ho tak zaradila po bok takých mien ako B. B. King, Eddie Van Halen, Jeff Beck a Tony Iommi.
