30-ročný Andrej Pastorek z Dubnice nad Váhom patril medzi posledných, ktorí sa stretli s legendárnou „bábuškou“ Hanou z Černobyľskej zóny pred jej smrťou. Černobyľ navštívil už trinásťkrát a teraz v Dubnici nad Váhom vystavuje fotografie, ktoré tam nafotil.
Černobyľ začal Andreja fascinovať už v jeho školských rokoch. „Medzi rokmi 2008 a 2009 som na základnej škole našiel v učebnici dejepisu malú zmienku o Černobyle, vtedy ma to zaujalo a na jeseň roku 2013 som sa tam dostal po prvýkrát,“ uviedol Pastorek pre portál Plus JEDEN DEŇ.
Odvtedy navštívil Černobyľ už trinásťkrát a plánuje sa tam vrátiť. Chodí aj na miesta, ktoré sú pre bežných návštevníkov neprístupné. „Vďačím za to ľuďom v černobyľskej zóne, že mi to umožnili. Je tam veľmi veľa zaujímavých miest, aj keď niekedy je to nebezpečné,“ priblížil.
Hodnoty radiácie sú tam stále veľmi vysoké
Jedným z najnebezpečnejších miest, kde stále panuje extrémne vysoká úroveň radiácie, sú pivnice nemocnice, kam sa hádzalo oblečenie po hasičoch, ktorí zasahovali pri havárii. Andrej sa tam nedostal, ale osobne sa stretol s ľuďmi, ktorí tieto oblasti skúmali a merali radiáciu.
„Naozaj, tie hodnoty radiácie sú tam aj po 38 rokov veľmi vysoké. Osobne som však bol pri technike, pri autách, mám aj svoje meracie prístroje – dozimetre a stále ide o miesta s vysokou kontamináciou.“
Napriek tomu, že sa nebojí, má k týmto miestam veľký rešpekt. „Tie miesta nie sú kontaminované všade rovnako. Sú to skôr také škvrny, niekde sú kontaminované viac a niekde takmer vôbec, záleží od toho, kam sa človek dostane.“
Dokonca sa dostal až k samotnému bloku, kde došlo k havárii. „Bol som priamo pod sarkofágom a dostal som sa v blokovej dozorni 4. bloku. Práve na tom mieste sa udiali rozhodnutia, ktoré viedli priamo k nehode.“
Podľa neho toto miesto nie je pre každého. „Je to veľmi depresívne, smutné, najmä v jeseni, keď je sychravé počasie. Zažil som ľudí, ktorým to miesto učarovalo, podobne ako aj mne, ale zažil som aj opačný prípad, keď mi ľudia vraveli, aby sme odtiaľ išli rýchlo preč a že už sa tam nechcú nikdy vrátiť,“ upresnil Andrej, ktorý sa do Černobyľu vybral spolu s niekoľkými kamarátmi.
GALÉRIA
Tvrdí, že dnešná Pripjať vyzerá ako postapokalyptický svet. „Našiel som miesta, kde rastú stromy už aj na strechách domov. Na mňa to pôsobí tak, že reálne vidím, čo sa stane ak ľudia odídu z nejakého mesta a čo za tie roky dokáže príroda.“
Narazil tam aj na mnoho zvierat. „Psi sú potomkovia domácich psov, ktoré tam museli zanechať obyvatelia po katastrofe. Postupne zdiveli, aj keď si zvykli na turistov, ktorí im nosia jedlo, aj keď tento rok sa mi toto pravidlo, že sú všetci psi priateľskí, stala sa mi tam menšia nehoda, keď ma jeden pes pohrýzol a musel som potom absolvovať očkovanie proti besnote.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
