„V žalúdku veľrýb často uviazne plastový odpad: plastové sáčky, laná i fľaše,“ upozorňujú výskumníci z americkej Duke University v najnovšej štúdii uverejnenej vo vedeckom časopise Marine Pollution Bullettin. „Možno odôvodnene predpokladať, že veľryby vo vodách oceánov požierajú mikroplasty preto, lebo si ich vizuálne mýlia s potravou.“
Zmyslové mechanizmy, ktorými morské živočíchy identifikujú svoju korisť, sú rôzne. Popri vizuálnych a zvukových vnemoch sú to aj čuchové vnemy. Takto identifikujú svoju korisť napríklad niektoré druhy morských vtákov. Alebo napríklad kalifornská ančovička (severná sardela) používa k detekcii pachov chemosenzorický mechanizmus. „Po čase však môžu nečistoty akumulovať také chemické stopy z morského prostredia, že to spôsobí chybnú identifikáciu koristi,“ uvádzajú vedci.
Plastové vrecká a fólie pripomínajú mäkké, „želatinové“ druhy koristi (telá týchto druhov živočíchov sú mäkké ako želatina), čo takisto môže viesť chybnej identifikácii koristi. Podobne aj odraz svetla od plastov môže spôsobiť zmyslové skreslenie, a teda chybnú identifikáciu plastu ako koristi.
Mikroplasty môžu spôsobiť smrť veľrýb
Sú však druhy veľrýb, ktoré sa ponárajú do veľkých hĺbok a nespoliehajú sa na vizuálne vnemy, ale používajú tzv. echolokáciu. Vysielajú zvukový signál, ktorý sa potom odrazí od objektu a vráti sa k nim, a z toho potom rozpoznávajú veľkosť, tvar, vlastnosti a pohyb objektu. Týmto spôsobom zároveň dokážu určiť aj vzdialenosť objektu. Takto si dokážu vyhľadať a chytiť obeť aj v úplnej tme. Vysielanie zvukových signálov a ich odraz dáva týmto veľrybám obraz o ich okolí a umožňuje ich orientáciu.
Znečistenie oceánov plastovým odpadom je obrovské a stále narastá. Je to vážne ohrozenie živočíchov vrátane tuleňov a delfínov, upozorňujú vedci. „Požitie plastov vedie k perforácii tkanív, infekcii, zníženej reprodukcii, uduseniu, efektu falošnej sýtosti, hladovaniu a napokon k uhynutiu.“
Vedci teraz skúmali, ako je možné, že pri tých druhoch veľrýb, ktoré sa ponárajú do obrovskej hĺbky a tam hľadajú potravu, je výskyt mikroplastov v ich telách oveľa častejší než u iných druhov. A vôbec prečo aj tieto druhy veľrýb konzumujú mikroplasty. Vychádzali z predpokladu, že sa tak deje v dôsledku nesprávneho fungovania echolokácie, t. j. zlého vyhodnotenia akustických signálov a tým aj k mylnej identifikácii koristi.
Napríklad vorvane lovia vo veľkých hĺbkach. V hlave majú voskovitý tuk, ktorý im umožňuje ponárať sa až do hĺbky 3-tisíc metrov, pričom pod vodou dokážu zostať aj dve hodiny. Miesto zraku sa spoliehajú na echolokáciu. „To znamená, že tieto zvieratá konzumujú plasty vo veľkých hĺbkach a bez toho, aby tieto materiály vizuálne identifikovali. Tieto i ďalšie druhy veľrýb, ktoré sa ponárajú do veľkých hĺbok, môžu pri echolokácii dezinterpretovať akustické podnety. Akustický „podpis“ plastov sa zrejme podobá podpisu primárnej koristi, čo vedie ku konzumácii plastov,“ nazdávajú sa vedci.
Kvôli plastom echolokácia prestáva fungovať
Vedci totiž zistili, že zvuk odrážajúci sa od plastového odpadu je priam na nerozlíšenie podobný zvuku, ktorý sa odráža od koristi týchto veľrýb. Niektoré merania vykazovali dokonca ešte silnejší odraz zvuku od plastov než od koristi, čo znamená, že plasty v niektorých prípadoch môžu priťahovať veľryby ešte silnejšie než pôvodná korisť.
Podľa morského biológa Matthewa Savocu zo Stanfordovej univerzity (Hopkins Marine Station of Stanford University) môže byť takáto zámenu plastu a koristi dokonca až smrteľná. Konzumované mikroplasty „postupne naplnia žalúdok a upchajú črevá týchto zvierat, takže skutočná potrava potom neprechádza a veľryby v dôsledku toho zomierajú.“ Savoca patrí medzi popredných výskumníkov-morských biológov a je spoluautorom viacerých vedeckých štúdií.
Uvedený výskum tak potvrdil výsledky nedávneho výskumu morskej biologičky Laury Redaelliovej a jej kolegov z Marine and Environmental Sciences Centre-Madeira v Portugalsku. Redaelliovej tím zistil, že sila ozveny, ktorá sa vracala späť od plastového odpadu bola priam nerozlíšiteľná od sily ozveny prirodzenej koristi. To znamená, že v dôsledku znečistenia oceánov plastovým odpadom echolokácia prestáva byť spoľahlivá, pričom množstvo plastového odpadu už vážne ohrozuje život všetkých morských živočíchov vrátane tých, ktoré lovia korisť v najväčších hĺbkach.
Pretože veľryby sú inteligentné zvieratá, podľa Matthewa Savocu bude zaujímavé sledovať, či sa dokážu prispôsobiť a naučiť sa rozlišovať medzi odpadom a skutočným pokrmom. Podľa autorov najnovšej štúdie by však bolo najlepšie, keby to ani nebolo potrebné, teda keby sa radikálne znížila miera znečistenia plastovým odpadom.
