Peter Pellegrini, súčasný prezident Slovenska a zakladajúci predseda strany Hlas-SD, si napriek formálnemu odchodu zo strany ponechal významný vplyv na jej fungovanie. Strana Hlas-SD prispôsobila svoje stanovy tak, aby mu umožnila zachovať špeciálne postavenie, ktoré môže ovplyvniť jej politickú stratégiu aj budúcnosť.
Po zvolení za prezidenta 15. júna 2024 sa Pellegrini oficiálne vzdal postu predsedu Hlasu a ukončil aj svoje členstvo v strane. Zároveň však strana schválila novú funkciu „zakladajúceho predsedu,“ ktorú môže zastávať výhradne osoba, ktorá bola prvým predsedom strany a zároveň prispela k jej rozvoju. Táto funkcia mu dáva možnosť zasahovať do fungovania strany aj po odchode z jej čela. Píše o tom domov.sme.sk.
Podľa stanov má Pellegrini ako zakladajúci predseda právo byť vypočutý na zasadnutiach všetkých orgánov strany, pokiaľ o to požiada. Má poradný hlas a môže zasahovať do prípravy volebného programu aj tvorby kandidátnej listiny.
Vplyv na zahraničné aktivity a koaličné rokovania
Funkcia zakladajúceho predsedu mu tiež umožňuje reprezentovať stranu na významných podujatiach vrátane medzinárodných fór. Tým sa Pellegrini stáva nielen prezidentom všetkých občanov, ale zároveň môže v zahraničí vystupovať aj v mene Hlasu-SD. Podľa stanov je však jeho funkcia nezlučiteľná s inými pozíciami v strane, ako je predseda či podpredseda. Ak by sa Pellegrini do budúcna rozhodol vrátiť na čelo strany, táto funkcia by mu bola pozastavená.
Ako sú na tom iné politické strany?
Podobné čestné tituly poznajú aj iné slovenské strany. Napríklad SaS zaviedla post „čestného predsedu“ pre Richarda Sulíka, ktorý bol predsedom strany od jej vzniku až do marca 2024. Funkcia mu umožňuje zasahovať do niektorých rozhodnutí Republikovej rady. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) už od svojho vzniku priznáva titul čestného predsedu, ktorým boli ocenení Anton Neuwirth a Ján Čarnogurský. Tieto funkcie sú však vo väčšine prípadov skôr symbolické a neobsahujú rozsiahle právomoci.
Stanovy Hlasu, ktoré pripravoval ešte Pellegrini počas svojho vedenia, odrážajú snahu zabezpečiť kontinuitu a stabilitu jeho vplyvu v strane. Aj keď ústava prezidentovi nezakazuje zapojenie do politických štruktúr, doterajší prezidenti sa usilovali o neutralitu a nezávislosť.