Bombu nastražil jeden z cestujúcich, chorvátsky nacionalista Josip Senić, do lietadla juhoslovanskej leteckej spoločnosti JAT, ktoré sa v januári 1972 zrútilo pri Českej Kamenici v okrese Děčín. Vystúpil z lietadla počas medzipristátia a krátko po atentáte bol zavraždený.
Informovala o tom v pondelok Česká televízia s odvolaním sa na švédsku televíziu TV4. Pri havárii zomrelo 27 ľudí, jedna letuška prežila.
Podľa oficiálnych výsledkov vyšetrovania haváriu spôsobila bomba umiestnená v jednom z kufrov. Páchateľa útoku sa však zatiaľ nepodarilo vypátrať, hoci krátko po útoku sa k zodpovednosti prihlásili ustašovci, chorvátski odporcovia Titovho komunistického režimu.
Podľa Českej televízie našli teraz švédski spravodajcovia v chorvátskych archívoch dokumenty, podľa ktorých juhoslovanskí spravodajskí dôstojníci už v roku 1972 dospeli k záveru, že bombu do lietadla nastražil člen nacionalistického Chorvátskeho revolučného bratstva Senić.
Nové světlo na katastrofu u Srbské Kamenice. Švédští reportéři odhalili, že bombu do letadla, které se zřítilo v roce 1972, umístil chorvatský nacionalista Josip Senić. Ten byl krátce po činu zavražděn. Více právě teď pořadu Reportéři ČT. #SrbskáKamenice pic.twitter.com/vuYl3toNYo
— Děčínsko (@decinsko) November 11, 2024
Senič vystúpil z lietadla zo Štokholmu do Belehradu počas medzipristátia v Kodani. Dva mesiace po havárii lietadla ho našli zavraždeného v Nemecku, informovala švédska televízia. Traja z jeho komplicov sú stále nažive. Televízia TV4 uviedla, že nikto nebol v súvislosti s vraždou obvinený z trestného činu.
Radikálni bojovníci za nezávislosť Chorvátska boli začiatkom 70. rokov veľmi aktívni, mali na svedomí napríklad útok na juhoslovanské veľvyslanectvo v Štokholme a únos amerického lietadla.
Jediná, čo prežila
Jedinú preživšiu havárie lietadla Douglas DC-9 pri Českej Kamenici 26. januára 1972 Vesnu Vulovičovú v obave z možného atentátu strážili ochrankári počas celého trojmesačného pobytu v nemocnici po jej návrate do Belehradu.
Vulovičovej zachránilo život to, že sa zakliesnil do zvyšku zadnej časti lietadla a pád vraku spomalili aj konáre stromov a strmý svah, na ktorý narazil. Jej uzdravenie sa považovalo za veľký úspech vtedajšieho československého zdravotníctva. Jej prežitie voľného pádu bez padáka zo vzdialenosti viac ako desať kilometrov je podľa Guinnessovej knihy rekordom.
Vulovičová pri páde z výšky 10 000 metrov utrpela viaceré zranenia vrátane zlomeniny lebky, zlomených nôh a troch zlomených stavcov. V dôsledku toho bola istý čas ochrnutá od pása nadol. Po niekoľkých náročných operáciách však začala opäť chodiť. „Je oveľa ľahšie zomrieť,“ zverila sa Vulovičová v rozhovore v roku 2012. Zomrela v roku 2016 vo veku 66 rokov.
