Hodiny a naše vnímanie času
Počas histórie si ľudia vytvorili spoľahlivé nástroje na meranie času založené na predvídateľných a opakujúcich sa javoch. Sme si vedomí, že deň nahrádza noc a že po jeseni prichádza zima. Výskum tiež ukazuje, že každý z nás má vnútorné „stopky“, ktoré regulujú naše cirkadiánne rytmy. Tieto stopky nám umožňujú vnímať, ako dlho určité udalosti trvajú.
Naše interné stopky používame na porovnávanie dĺžky nových udalostí s informáciami uloženými v pamäti. Aj bez hodiniek dokážeme odhadnúť, ako dlho trvá minúta, hodina či celý deň. Začíname s odhadom trvania sekúnd a minút, a tieto skúsenosti sa neskôr premietajú do nášho chápania plynutia času v priebehu života.
Vplyv rôznych faktorov na vnímanie času
Výskumníci vysvetľujú, že človek nedokáže vnímať čas tak presne ako skutočné hodiny, a to z viacerých dôvodov. Na naše vnímanie času majú výrazný vplyv faktory ako sústredenie, telesný stav a nálada.
Zvyčajne, keď sa na niečo intenzívne sústredíme, čas sa nám zdá plynúť pomalšie. Podobne, ak sa nudíme, môže sa nám zdať, že minúty sa vlečú.
Z vlastnej skúsenosti určite vieš, že keď sa ti v jeden deň nakopí množstvo úloh, zrazu si ani nevšimneš, ako rýchlo prešiel čas a už je večer. Keď je naša pozornosť rozptýlená medzi viaceré úlohy, menej sa zaoberáme tým, ako čas plynie, a preto sa nám zdá, že deň prebehol rýchlejšie.
Na plynutie času má tiež veľký vplyv naša nálada. Keď sa zabávame a máme dobrú náladu, hodiny akoby leteli. Naopak, ak sme smutní alebo sa necítime dobre, čas sa nám zdá plynúť oveľa pomalšie. Strach tiež výrazne ovplyvňuje naše vnímanie času a môže ho spomaliť.
Ako vplýva vek na plynutie času?
Na začiatku sme spomenuli, že mnohí starší ľudia majú pocit, že celé týždne prebehnú rýchlejšie.
Výskumníci tvrdia, že toto rýchlejšie vnímanie času u starších ľudí môže súvisieť s kognitívnymi procesmi, ako je množstvo pozornosti, ktorú môžeme venovať konkrétnym úlohám. S pribúdajúcim vekom môže byť naša schopnosť sústrediť sa na nové podnety obmedzená, čo môže prispievať k tomu, že čas sa nám javí ako rýchlejší.
Naša perspektíva sa zároveň mení s pribúdajúcim vekom. Počas života získavame množstvo spomienok, ktoré nám pomáhajú vytvárať časovú os v našej pamäti. Hoci vedci zatiaľ nemajú definitívne vysvetlenie vnímania času, jedna z hypotéz, nazývaná „proporčná teória“, naznačuje, že naše vnímanie času sa môže viazať na dĺžku nášho života. Podľa tejto teórie vnímame prítomnosť ako rýchlejšiu, keď ju porovnáme s celkovým časom, ktorý sme prežili. Odborníci tiež tvrdia, že existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme vyladiť naše interné stopky.
Zlepšovanie našich kognitívnych schopností, ako sú sústredenie a pamäť, nám umožňuje lepšie kontrolovať, ako vnímame čas. Meditácia môže byť tiež užitočná, pretože nám pomáha byť viac prítomní v danom okamihu. Týmto spôsobom môžeme spomaliť plynutie času a zabrániť tomu, aby nám deň ušiel príliš rýchlo.