Slovenský fyzik Fedor Šimkovic sa stal súčasťou významného vedeckého úspechu, keď prispel k vyriešeniu dlho trvajúcej záhady v oblasti kvantovej fyziky. Spoločne so svojimi kolegami odhalil tajomstvá pseudogapu, fascinujúceho javu súvisiaceho s supravodivosťou, ktorý nemá v slovenčine ekvivalent.
V článku publikovanom minulý mesiac na vedeckom portáli science.org slovenský fyzik spolu so svojimi kolegami prvýkrát prispel k odpovedi na túto otázku. Šimkovic a jeho tím vykonali schematické výpočty na preskúmanie fáz pseudogapu v dopovanom Hubbardovom modeli pri nízkych teplotách, pričom odhalili, že táto fáza súvisí s antiferomagnetickými spinovými koreláciami.
Príspevok nášho vedca je mimoriadne významný, pretože je prvým autorom tejto štúdie. Fedor Šimkovic má za sebou akademickú kariéru a dnes pracuje pre spoločnosť IQM v Mníchove, ktorá sa zaoberá výrobou kvantových počítačov.
V čase výskumu pôsobil ako postdoktorand v Centre pre teoretickú fyziku na Polytechnickom inštitúte a vo výskumnom inštitúte Collège de France v Paríži, uvádza portál Denník N.
„Od zaslania článku do redakcie až po jeho vydanie prešli približne dva roky,“ povedal Šimkovic.
O čo ide?
Pseudogap je jav, ktorý sa vyskytuje v niektorých materiáloch, najmä v tých, ktoré majú schopnosť viesť elektrický prúd bez odporu (supravodivé materiály). Predstavuje stav, kedy sa v určitých energetických úrovniach elektrónov vytvorí akýsi „prázdny priestor“. To znamená, že elektróny nemôžu obsadiť niektoré energetické úrovne, aj keď by normálne mohli.
Ako uvádza fyzik, pseudogap je: „Zvláštny stav hmoty so silnými magnetickými koreláciami medzi elektrónmi, ktoré do istej miery ničia schopnosť materiálu byť dobrým vodičom.“
Jeho existencia je známa už niekoľko desaťročí, predovšetkým vďaka experimentom a počítačovému modelovaniu. Podľa Denníka N bolo známe, že tento zvláštny jav sa objavuje pri vysokých teplotách v supravodivých materiáloch, no nebolo jasné, čo sa deje, keď teplota klesne blízko nuly.
Otec mladého slovenského fyzika má rovnaké meno a tiež je vedcom. Aby sa predišlo zmätkom, syn si pridáva rímsku číslicu štyri IV.
Kvantová fyzika
Kvantová fyzika je fascinujúca oblasť vedy, ktorá skúma najzákladnejšie úrovne hmoty a energie. Zameriava sa na správanie sa najmenších častíc, ako sú atómy a subatomárne častice, a odhaľuje zákony, ktoré riadia ich interakcie. Na rozdiel od klasickej fyziky, ktorá sa zaoberá makrosvetom a predvídateľnými javmi, kvantová fyzika odhaľuje bizarné a často neintuitívne javy, ako sú superpozícia a prepletenie častíc.
Tieto kvantové javy majú široké aplikácie, od laserov a tranzistorov až po kvantové počítače, a poskytujú nám hlboké poznatky o povahe vesmíru a našej existencii v ňom. Vďaka kvantovej fyzike sme schopní posunúť hranice technológie a lepšie porozumieť fundamentálnym aspektom reality.
