Slovenský zdravotnícky systém patrí medzi najslabšie v Európe. Vyplýva to z Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov za rok 2023.
Slovensko sa v edícii Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov GLOBSEC Healthcare Readiness Index 2023 opäť zaradilo medzi najmenej pripravené krajiny v Európe, čo odráža pretrvávajúce výzvy v zdravotníckom systéme. V porovnaní s minulým rokom sa posunulo v rebríčku o dve miesta na piate najhoršie, jeho celkové skóre kleslo z 50 na 46,1 bodu.
Slovenský zdravotnícky systém patrí medzi najslabšie v Európe
Index hodnotí pripravenosť krajín na základe viacerých kritérií, vrátane prístupu k zdravotnej starostlivosti, kvality služieb, investícií do infraštruktúry a pripravenosti na zvládanie krízových situácií.
Štúdia ukazuje viaceré problémy Slovenska v oblasti zdravotníctva, vrátane podfinancovaných zdravotníckych systémov, nedostatočnej zdravotníckej infraštruktúry a výrazného nedostatku zdravotníckych pracovníkov.
Slovensko na zdravotníctvo za posledné tri roky v priemere minulo len 1 592 eur na obyvateľa v porovnaní s európskym priemerom 2 955 eur a priemerom krajín strednej a východnej Európy 1 861 eur, čo ho radí na tretie najhoršie miesto v Európe.
V týchto medzinárodných štatistikách sa ešte neprejavilo navýšenie zdrojov, ktoré prišlo do slovenského zdravotníctva vďaka vyššej platbe za poistencov štátu od roku 2023.
„Veľký rozdiel v rebríčku to však asi nespraví, nakoľko aj okolité krajiny skokovito navyšovali zdroje. Len ilustratívne, napriek navýšeniu príspevkov, stále zaostávame v platbe štátu za susedným Českom o viac ako 25 eur na osobu mesačne, čo vytvára takmer 900 miliónový ročný rozdiel medzi krajinami. Ak máme vybudovať odolný systém, ktorý bude lepšie pripravený nabudúce výzvy, je nevyhnutné, aby sme nepoľavil a naďalej pokračovali v navyšovaní zdrojov,“ povedal analytik GLOBSECu a hlavný autor štúdie, Martin Smatana.
Zároveň zdôraznil, že problémy slovenského zdravotníctva nie sú len finančné, ale aj politické. „Priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov,“ dodal.
Hoci došlo k miernemu zlepšeniu postavenia v rebríčku, Slovensko aj tak zostáva jedným z najhorších v Európe v oblasti aktuálnej pripravenosti zdravotníctva, hneď za Rumunskom a Lotyšskom. Všetky tieto krajiny totiž dosiahli len 62 % z výsledku Nórska, pričom majú značné medzery v oblasti financovania zdravotníctva, infraštruktúry, ľudských zdrojov, bazálnych determinantov zdravia či dostupnosti inovácií.
„Najlepšie krajiny majú niekoľko spoločných znakov. Na výdavky na zdravotníctvo sa pozerajú ako na investíciu, nie ako na krátkodobý náklad. Okrem toho uprednostňujú skorú diagnostiku a intervencie a inovácie vnímajú ako príležitosť na zmenu, nie ako nepriateľa. Najviac pripravené krajiny majú taktiež najviac stabilný líderšip v sektore, čo je kľúčom k implementácií efektívnych zdravotníckych politík a poskytovaniu hodnoty verejnosti,“ vyhlásil Smatana pri porovnaní situácie Slovenska s najvýkonnejšími krajinami v indexe.
Myslí si, že ak Slovensko prijme tieto princípy, má potenciál výrazne zlepšiť svoj zdravotnícky systém a zdravie svojich občanov.
