Nie je žiadnym prekvapením, keď sa stavba na Slovensku nielen omešká, ale aj predraží. Kurióznu situáciu museli riešiť na severe krajiny. Dočasná cesta mala slúžiť šoférom, tá ale nápor dopravy nevydržala a prepadla sa.
Vydržala len pár hodín. Šoféri mali využívať náhradnú trasu pod mostom pred vstupom do Nižnej v smere od Tvrdošína. Dočasná cesta by vodičom slúžila, kým stavbári dokončia zjazd z rozostavaného obchvatu, ktorý má koniec pred dedinou.
Spoločnosť Erigom SK pokladala povrch vozovky s využitím aktuálne najmodernejších technológií. V máji postavená náhradná komunikácia prešla zaťažkávacou skúškou začiatkom augusta, píše portál myorava.sme.sk.
Avšak ani to najmodernejšie nemusí byť vždy najlepšie. Vodiči užívali vozovku len niekoľko hodín, pretože v jednom mieste sa cesta prepadla. Premávku urýchlene presmerovali na pôvodnú trasu a komunikáciu uzatvorili.
Stôp po asfalte už niet, keďže cesta nadobro zmizla v októbri. Nad udalosťou sa pousmiali najmä domáci. „Odkedy si pamätám, vždy tam bol močiar, celý život som chodil okolo a v zime sme tam ešte ako chlapci chodievali hrávať hokej,“ povedal obyvateľ Dušan zo Zemianskej Dediny.
Na výstavbe obchvatu sa podieľajú stavebné firmy Združenie R3HTA – Hochtief SK, PORR a Hydroekol Dolný Kubín. Investorom je Národná diaľničná spoločnosť (NDS), ktorá tvrdí, že za prepadnutú cestu môže príroda.
„Pre nepredvídateľné geologické podmienky v podloží došlo k vytvoreniu deformácií povrchu dočasnej cesty,“ tvrdí hovorca diaľničiarov Tomáš Ferenčák.
Okolie museli diagnostikovať, výsledkom čoho sú smelé plány na opätovnú výstavbu cesty, ktorá má byť hotová ešte tento rok. Dokončenie samotnej stavby už teraz mešká a NDS by ju do užívania mala odovzdať až koncom roka 2025, pričom pôvodný zámer hovoril o roku 2023.
Náklady na výstavbu obchvatu Tvrdošína vyčíslili na 62 miliónov eur, no nečakané komplikácie s prepadnutou cestou spôsobili nutnosť dofinancovať projekt o ďalších takmer 21 miliónov eur z európskych peňazí.
Riaditeľ Výskumného ústavu dopravného v Žiline, Ľubomír Palčák, sa domnieva, že príčinou mohlo byť buď šetrenie „na geologických prieskumoch, ktoré sa neurobia tak, ako by sa mali urobiť,“ alebo zlyhali stavbári, ktorí nedodržali „správny technologický postup“.
Podobné prípady by sa však podľa neho stávať nemali. „Úplne normálne by to malo fungovať tak, že sa najprv urobí kvalitný geologický prieskum a na jeho základe dobrý projekt, podľa ktorého budú postupovať stavbári,“ uzavrel Palčák.
