Školskí odborári na Slovensku vyjadrili nespokojnosť s návrhom rozpočtu na rok 2025. Trvajú totiž na požiadavke valorizácie tarifných platov pre všetkých zamestnancov školstva minimálne o desať percent. V prípade, že vláda nezačne vnímať výchovu a vzdelávanie ako svoju reálnu prioritu, nevylučujú štrajk.
Dnes (17. októbra) sa uskutočnilo rokovanie Rady Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku. Zúčastnil sa ho aj minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže Tomáš Drucker, ktorý informoval členov Rady zväzu o návrhu štátneho rozpočtu v rezorte školstva a pripravovaných legislatívnych zmenách.
Podľa nich vláda nevenuje dostatočnú pozornosť financovaniu školstva a nevyhovuje požiadavkám na zvýšenie platov a zlepšenie pracovných podmienok učiteľov. Tieto požiadavky sa často týkajú vyšších investícií do vzdelávacieho systému, ktorý podľa nich trpí nedostatočným financovaním, čo ovplyvňuje kvalitu vzdelávania a motiváciu učiteľov.
„Rada Odborového zväzu školstva nesúhlasí s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2025, keďže tento nezohľadňuje žiadnu valorizáciu platov zamestnancov školstva v budúcom roku. Jednorazová odmena v sume 800 € v roku 2025 nespĺňa požiadavku na zvyšovanie tarifných platov ani záväzok vlády z jej programového vyhlásenia. Upozorňujeme, že predložený štátny rozpočet spôsobí pokles reálnych platov zamestnancov školstva z dôvodu inflácie a konsolidačných opatrení a nezaručí zvyšovanie ich životnej úrovne ani zvýšenie atraktívnosti jednotlivých profesií pôsobiacich v školstve. Pripomíname, že z tohto dôvodu Rada zväzu nedávno odmietla podpísať Kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa na roky 2025 a 2026,“ uviedol predseda zväzu Pavel Ondek na webovej stránke odborárov.
Nespokojnosť školstva narastá
Na Slovensku bude v najbližších rokoch chýbať 1 600 – 2 100 učiteľov, vyplýva to z najnovšej prognózy Inštitútu vzdelávacej politiky. Školstvo však zápasí nielen s nedostatkom pedagogických a odborných zamestnancov, ale situácia je dlhodobo neúnosná aj pri nepedagogických zamestnancoch v regionálnom školstve a na vysokých školách.
„Základná tarifná tabuľka začína hlboko pod úrovňou minimálnej mzdy a v najbližších rokoch hrozí jej ďalší prepad pod túto úroveň. Riaditelia a rektori musia týmto zamestnancom doplácať zo zdrojov určených na odmeny či osobné príplatky. Zároveň tým dochádza k vyrovnávaniu platových rozdielov medzi jednotlivými tarifnými triedami a platovými stupňami bez ohľadu na dĺžku praxe a rozdielne požiadavky na kvalifikáciu. Táto dlhodobo zanedbávaná problematika už v niektorých regiónoch spôsobuje kritické problémy s personálnym zabezpečením prevádzky škôl a školských zariadení,“ pokračoval Ondek.
Nevylučujú protesty
Odborári opakovane upozorňovali na nedostatok prostriedkov v rozpočte, čo sa týka nielen platov učiteľov, ale aj investícií do infraštruktúry a modernizácie škôl.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
