Slováci si tradične spájajú prelom októbra a novembra s návštevou cintorínov. Takmer všetky hroby sú zvyčajne v tomto období z celého roka najviac osvetlené a vyzdobené rôznymi ozdobami. To, že zostáva z toho obrovské množstvo odpadu, však málokoho napadne.
Vo väčšine prípadoch to pozostalý zosnulých preháňajú, čo má za následok to, že sú cintoríny doslova zatopené odpadom. Poukazujú na to najmä ekoaktivisti, ale už aj kňazi v kostoloch.
Na problém s odpadom upozorňujú aj kňazi
Viacerí kňazi vyzývajú veriacich, aby umelej výzdoby príliš veľa nedávali na hroby. Odvolávajú sa na to, že okrem chránenia životného prostredia treba vnímať aj podstatu týchto dní, ktorá nespočíva v nosení čo najpočetnejšieho množstva sviečok či umelých vencov. Odporúčajú skôr to, že našich zosnulých skôr poteší modlitba či tichá spomienka na nich, ako hromada umelých dekorácií.
Väčšina ľudí si tým chce dôstojne uctiť zosnulého a preto chce dopriať svojim najbližším len to najlepšie, a to aj keď sú po smrti. Treba si však uvedomiť, aký to má všetko zmysel, a taktiež vnímať dopad na životné prostredie.
Najjednoduchšou cestou by mohlo byť napríklad to, že sa členovia rodiny dohodnú na tom, kto čo prinesie alebo spraví. Rozdeliť si môžu úlohy v tom, kto z nich prinesie sviečku, kto veniec alebo aj to, kto pred sviatkami očistí hrob.
Ideálnym riešením je ale siahnuť po ekologických možnostiach ako napríklad vyrobiť si jednoduchý veniec, či vybrať si sviečku z včelieho vosku a vložiť ju do skleneného kahanca, ktorý sa časom len umyjeme.
Väčšinu odpadu je možné vytriediť
Na tento problém už v minulosti poukázal aj bývalý moderátor, ktorý je dnes už poslancom parlamentu, Michal Sabo. „Triedili sme odpad na cintoríne vo Vrakuni. Vysypali sme veľkokapacitný smetiak a analýzou zistili, že takmer 87 % odpadu sa dalo vytriediť, keby na to boli vytvorené podmienky,“ napísal vtedy.
„Vyše polovica bol bio rozložiteľný odpad, ktorý mohol skončiť v kompostéri a hnojivo z neho mohlo byť opäť použité,“ pokračuje vo svojom príspevku.
