Slovensko aj Česká republika sa nedostatočne bránia proti hybridným hrozbám. Vyplýva to z analýzy Centra pre informovanú spoločnosť (CIS) a slovenského Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby (NEST). Neziskové organizácie preto vyzývajú politikov na presadenie opatrení na ochranu bezpečnosti občanov i štátu. Varujú predovšetkým pred ruskými vplyvovými operáciami.
„Slovensko je varovným príkladom toho, ako môžu ruské vplyvové a informačné operácie aktívne podkopať demokratické procesy,“ uviedla riaditeľka CIS Andrea Michalcová. Podľa nej sú za návrat Roberta Fica do vlády spoluzodpovedné tri faktory: nečinnosť demokratickej vlády, zmätok v komunikácii a normalizácia prokremeľských naratívov. „Robert Fico je človek otáčajúci krajinu smerom do autokracie,“ povedala.
Analýza porovnávala české a slovenské nástroje boja proti hybridným hrozbám a poskytla strategické odporúčania legislatívnej i nelegislatívnej povahy. Skúmala aj dvanásť konkrétnych prípadových štúdií. Z analýzy okrem iného vyplynulo, že Slovensko za posledný rok odstúpilo aj od už v minulosti zavedených opatrení a stalo sa voči cudzím vplyvom veľmi zraniteľné, informujú novinky.cz.
„Na Slovensku politici veľmi radi hovoria o ochrane suverenity. Avšak sú tu jednoznačné prípady zasahovania cudzej moci do fungovania inštitúcií a verejného diskurzu, kde úplne zlyhávajú,“ povedal analytik NEST Daniel Milo, bývalý riaditeľ Centra boja proti hybridným hrozbám ministerstva vnútra.
Je potrebné presadiť nevyhnutnú legislatívu
Aby sa sme sa vyvarovali takémuto osudu, mali by sme podľa autorov analýzy využívať už existujúce kvalitné stratégie a implementovať pripravené zákony. „Problémom je, že mnoho zákonodarcov nie je dostatočne informovaných ani o legislatíve, ktorá poskytuje nástroje na obranu proti hybridným hrozbám,“ uviedla analytička Veronika Víchová, jedna z autoriek štúdie.
Ide predovšetkým o Zákon o digitálnej ekonomike, ktorým sa implementuje Akt o digitálnych službách. Analýza uvádza potrebu novelizácie trestného zákona tak, aby reflektoval aj prípady trestných činov spolupráce s cudzou mocnosťou. Ďalej zdôrazňuje nutnosť implementácie sankčnej legislatívy a boja proti praniu špinavých peňazí.
Snahe zefektívniť obranu proti hybridným hrozbám stojí podľa štúdie v ceste nielen samotná komplexnosť problematiky, ale aj neochota či neznalosť politikov. „Vnímanie a porozumenie medzi politikmi je veľmi nízke, vládni i opoziční politici podceňujú hrozby a nezapájajú sa aktívne do ich riešenia. Niektorí dokonca tieto opatrenia blokujú,“ uvádza kľúčové zistenia.
Kľúčovou súčasťou obrany je podľa analýzy správne nastavená komunikácia so štátom, ktorá však na Slovensku chýba. Podľa analytika STEM Jiřího Táborského má verejnosť o zlepšení komunikácie dlhodobo záujem: „Z dát vyplýva, že ľudia majú silný pocit ohrozenia, čo zvyšuje dopyt po zrozumiteľnej komunikácii.“
Tejto agende sa bude v Čechách venovať nedávno zriadený Odbor strategickej komunikácie štátu. „K analýze chcem povedať, že ide o tému, ktorou sa aktuálne zaoberáme. S odporúčaniami budeme ďalej pracovať a budeme sa ich snažiť presadzovať,“ uviedol Dodo Dobrík z Odboru strategickej komunikácie.
