Až tridsaťjeden percent dospelých považuje komunistický režim za lepší, než je ten súčasný. Vyplýva to z aktuálneho výskumu agentúry STEM. Jednoznačne pozitívne vníma súčasný stav menej ako polovica populácie. Významne sa názory líšia podľa veku respondentov, dospelí do tridsiatich rokov, ktorí komunizmus nezažili, hodnotia súčasný režim ako lepší častejšie.
„Nikdy ma nenapadlo, že by som to chcel vrátiť. Myslím si, že normálneho, rozumného človeka to nemôže nikdy napadnúť,“ cituje výskum STEM z roku 2021 na podobnú tému sedemdesiatdvaročného muža. Z nových dát ale vyplýva, že ľudia s priamou skúsenosťou s komunistickým režimom hodnotia súčasnosť oveľa viac kriticky ako generácie do tridsiatich rokov, informuje portál novinky.cz.
Výskum z prelomu tohtoročného augusta a septembra s názvom 35 rokov demokracie však popiera, že by išlo o nostalgiu po „starých dobrých časoch“. Pripisuje negatívne hodnotenie aktuálnemu hnevu, frustrácii a neistote v spoločnosti.
Podľa aktuálneho vyšetrovania starší ľudia pociťujú predovšetkým túžbu po väčšej stabilite a zabezpečení, ktoré bývalý režim poskytoval, nie po návrate nedemokratického zriadenia. „Môže hrať rolu rozčarovania, pretože si mohli vývoj po revolúcii predstavovať úplne inak. Tiež sa v ich odpovediach oveľa viac premieta miera aktuálnej nespokojnosti, teda nejde čisto o porovnanie režimov,“ uviedla hlavná analytička STEM Jitka Uhrová.
Podľa prieskumu si mladšia generácia podstatne viac váži otvorené možnosti novej doby. Optimistickejší náhľad majú podľa Uhrovej mladí ľudia všeobecne. Výrazne pozitívnejšie vnímajú napríklad morálku v spoločnosti, význam NATO a EÚ alebo bezpečie štátu. Kontrast potom podľa štúdie vytvára hlbšiu priepasť medzi generáciami a sociálnymi vrstvami.
Príčiny rozdielneho hodnotenia možno podľa Uhrovej hľadať v praktických otázkach života. „Mladí ľudia sa pozerajú na svet perspektívou príležitostí, ktorú im súčasný režim poskytuje. U starších hrá úlohu odlišný typ potrieb, napríklad dostatočné zabezpečenie v starobe. Ak pociťujú v týchto oblastiach neistotu, plynie z nej negatívne hodnotenie,“ povedala.
S fungovaním demokracie v Česku sú ľudia dlhodobo skôr nespokojní. „Kritika tu bola aj v predchádzajúcich obdobiach, zvlášť sa prehlbovala v dobách politických kríz. Teraz je nespokojnosť tiež vysoká, dosahuje šesťdesiat percent,“ povedala Uhrová. Nespokojnosť možno podľa nej pripísať inflačnej kríze, ale aj vojne na Ukrajine, ktoré v ľuďoch vzbudzujú pocit ohrozenia.
Výskum sa zameral aj na hodnotu slobody a jej praktické prežívanie. Z prešetrovania vyplynulo, že demokratické ideály, ako napríklad nezávislosť justície, stoja skôr v pozadí. Naopak možnosť voľne cestovať, pracovať a študovať spája so slobodou takmer polovica ľudí, v tesnom závese je sloboda prejavu.
Ľudí, ktorí hodnotia vývoj českej demokracie kriticky, v posledných rokoch pribúda. Príčinu možno podľa výskumu hľadať v tom, že ľudia narážajú na jej praktické nedostatky, a majú preto tendenciu hodnotiť režim pred rokom 1989 ako lepší. Napriek tomu z dát vyplýva, že ľuďom nechýba dôvera vo všeobecné demokratické princípy.
Výskum pracoval s tisíckou respondentov, dotazníky vyplňovala časť osobne, ostatní online.
