Solárna energia je jedným z hlavných zdrojov, ktorý by mal nahradiť fosílne zdroje. Zatiaľ sa ale príliš nevie, aký by bol vplyv takej zmeny, ak k nej dôjde v masívnom meradle. Podľa nových modelov môže plošné pokrytie striech budov bežnými fotovoltaickými panelmi zvýšiť teploty v horúcich dňoch, ale naopak ich znížiť v noci.
Tím vedcov z Indie a Austrálie vytvoril model, ktorý popisuje, aký vplyv by na lokálnu klímu malo masívne využitie solárnych panelov.
Zatiaľ takéto dáta chýbali – v reálnom svete je zatiaľ pokrytie týmito panelmi väčšinou len minimálne, takže aj dopady sú prakticky neviditeľné. Ale svet plánuje rozširovanie solárnych kapacít, takže panelov môže na strechách výrazne pribudnúť, píše ČT24.
Pokiaľ by boli v nejakom meste pokryté fotovoltaickými panelmi všetky dostupné a využiteľné strešné plochy, potom by to mohlo v lete zvýšiť teploty až o 1,5 stupňa Celzia – to ale platí iba pre deň; naopak v noci by fotovoltika teploty znížila až o 0,6 stupňa Celzia. Tento scenár je, samozrejme, krajne nepravdepodobný, pretože plné pokrytie všetkých plôch je takmer vylúčené a neplánuje sa nikde.
Vedci popísali výsledky v odbornom žurnále Nature Cities. Výsledky podľa nich nemožno interpretovať tak, že by fotovoltaické elektrárne neboli dôležitým riešením pri prechode od fosílnych palív.
Cieľom štúdie je podľa nich upozorniť skôr na integrované riešenia, ktoré si budúcnosť bez fosílnych palív vyžadovať: medzi ne patria napríklad reflexné materiály pre strechy spojené s kombináciou zelene v mestách. Tie by mali vyvážiť výhody fotovoltaiky s jej potenciálnymi nevýhodami v mestskom prostredí.
„Fotovoltaické solárne panely sú významnou technológiou obnoviteľných zdrojov energie, ale môžu zmeniť miestne podmienky v mestách, pokiaľ sú inštalované na strechách vo veľkom meradle,“ uviedol hlavný autor práce Mattheos Santamouris z austrálskej University of New South Wales.
„Pochopenie týchto zmien je kľúčové pre rozhodovacie orgány, ktoré zvažujú využitie solárnych panelov v rámci celého mesta a stratégie potrebné na ich efektívne nasadenie.“
V rámci štúdie vedci analyzovali vplyv strešnej fotovoltaiky v rôznych scenároch pokrytia v indickej Kalkate. Vykonali tiež štúdie citlivosti pre ďalšie štyri mestá – Sydney, Austin, Atény a Brusel. A nakoniec výsledky porovnali so zisteniami z Kalkaty.
„Zistili sme, že existuje lineárna súvislosť medzi nárastom teploty a percentom striech pokrytých fotovoltaickými systémami,“ hovorí profesor Santamouris. „Pri maximálnom scenári stopercentného pokrytia naše údaje ukazujú, že panely vedú počas letnej špičky k výraznému zvýšeniu teploty počas dňa.“
Podľa Santamourisa by tento tepelný efekt fotovoltaických panelov pri stopercentnom pokrytí všetkých striech obmedzil veľkú časť prínosu obnoviteľnej energie.
Odhady ukazujú, že v Sydney sa takmer 40 percent elektriny vyrobenej fotovoltaickými systémami spotrebuje na kompenzáciu vplyvu prehriatia v dodatočnom chladiacom zaťažení – hlavne v klimatizácii.
„Keď sú panely inštalované na strechách, pohlcujú značné množstvo slnečnej energie, časť z nej premieňajú na elektrinu, ale súčasne pritom generujú teplo,“ vysvetľuje Santamouris.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
