12. októbra uplynuli dva roky od brutálnej vraždy na Zámockej ulici v Bratislave. 19-ročný vrah, ktorý bol motivovaný nenávisťou voči LGBTI+ menšine, chladnokrvne zastrelil Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča, na čo následne spáchal samovraždu. Odkaz brutálneho útoku žije aj po dvoch rokoch, no aj napriek tomu sa postavenie LGBTI+ ľudí na Slovensku nezmenilo. Naopak, pribúdajú útoky a jazyk verejných činiteľov je čoraz viac plný nenávisti a dehumanizácie.
Bar Tepláreň dnes už nefunguje, no pred podnikom dnes stojí dúhový stĺp verejného osvetlenia, ktorý má pripomínať udalosti z 12. októbra 2022. Dnes na tomto mieste lepia ľudia dúhové nálepky a zapaľujú sviečky, aby si tak pripomenuli pamiatku dvoch zavraždených mladých kvír ľudí. Spomienky sa v týchto dňoch konajú vo viacerých slovenských mestách, ako sme vás už informovali.
Prvé dni po útoku sa spoločnosťou niesla vlna solidarity a podpory sexuálnych menšín. Ľudia zaplnili ulice, podpisovali petície a žiadali zmenu. Útok vtedy odsúdili všetci traja najvyšší ústavní činitelia: „Prepáčte, mrzí ma, že naša spoločnosť nedokázala ochrániť vašich blízkych. Mrzí ma, že ako členovia LGBTI komunity sa na Slovensku stále cítite neprijatí. Patríte sem, ste pre našu spoločnosť hodnotní,“ povedala vtedajšia prezidentka Zuzana Čaputová.
Aj napriek sľubom politikov o zlepšenie postavenia kvír osôb na Slovensku nenastal žiadny posun v oblasti práv párov rovnakého pohlavia. Naopak, rétorika plná útokov nevymizla, ministerka kultúry obviňuje LGBTI menšinu z úpadku spoločnosti a kvír ľudia sa stále na Slovensku necítia bezpečne.
Kto má odvahu zastať sa slabšieho
Matka zavraždeného Juraja, Dana Šibíková, rok po útoku napísala v liste toto: „Najväčšia bolesť je, keď rodič prežije svoje dieťa. Idú dni a myslím na Jurka; niekedy si pomyslím, že prečo ma z tej Bratislavy tak dlho neprišiel pozrieť.“ Zmenu k lepšiemu po dvoch rokoch nevidí ani majiteľ Teplárne Roman Samotný: „Žiaľ, ešte viac nabrali na sile dezinformácie a hoaxy, ktoré ničia súdržnosť Slovenska a rozbíjajú rodiny. Teroristický útok na LGBTI+ ľudí spred Teplárne veľmi bolestne ukázal, kam tieto klamstvá vedú. Veľká časť spoločnosti sa, našťastie, poučila a už rozumie, že s nenávisťou sa nemožno zahrávať a ani ju prehliadať. Je však desivé, že mnohí nič nepochopili a ďalej zneužívajú život LGBTI+ občanov a občianok tejto krajiny, aby šírili zlobu a získavali tak politické body. Už pritom veľmi dobre poznáme, akú vysokú cenu má táto nebezpečná hra.“
Pár dní po vražde vyšli do bratislavských ulíc tisíce ľudí, aby si uctili pamiatku Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča. Na čele pochodu za odsúdenie nenávisti v spoločnosti vtedy kráčala prezidentka Zuzana Čaputová, dúhovú vlajku od aktivistky Hany Fábry niesol aj vtedajší premiér Eduard Heger. Dnes však kvír ľudia svojho zástancu vo vláde nemajú, pripomína portál Aktuality.
Zrovnoprávneniu chýba vôľa politikov
Ústava Slovenskej republiky jasne deklaruje, že „ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“. Rovnaké práva sú však pre páry rovnakého pohlavia v nedohľadne. Ak ich druhá polovička leží v nemocnici, k informáciám o ich zdravotnom stave sa nedostanú. Ani pri úmrtí jedného z nich nemajú právo dediť a nemôžu spolu ani legálne vychovávať dieťa s istotou, že ak sa jednému rodičovi niečo stane, do starostlivosti dostane potomka ten druhý.
Pár dní po útoku iniciatíva Ide nám o život vyzvala vládu a parlament na prijatie opatrení, ktoré by LGBTI+ ľudí zrovnoprávnili s väčšinovou spoločnosťou. Výzvu vtedy podporilo viac ako 33-tisíc ľudí. Žiadali, aby vláda prijala zákon o životnom partnerstve, zabezpečila dôstojnú tranzíciu pre transrodové osoby, ohradila sa voči šíreniu nenávisti, zlepšila činnosť orgánov činných v trestnom konaní a vytvárala bezpečný priestor pre LGBTI+ ľudí.
K prijatiu legislatívnych zmien však nepristúpila ani vtedajšia vláda Eduarda Hegera a ani vlády po ňom. S ľudskoprávnymi iniciatívami za zrovnoprávnenie LGBTI+ ľudí sa stretával vtedajší premiér Eduard Heger, ktorý vtedajšiemu ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi (úzko spolupracuje s KDH) nariadil vypracovať návrh, ktorý by zlepšil postavenie párov rovnakého pohlavia. Martin Macko, riaditeľ Iniciatívy Inakosť vtedy uviedol, že návrh o „dôverníkoch“, ktorý vtedy prišiel do parlamentu, bol nedôstojný. Návrh navyše nezískal dostatočnú podporu a tak ho Národná rada neschválila.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
