Podľa správy britského výskumného ústavu British Antarctic Survey zo 4. októbra najnovší výskum ukazuje, že „vegetačná pokrývka Antarktického polostrova sa za posledné štyri desaťročia zväčšila viac ako desaťnásobne“.
Antarktída zaznamenala za posledných 60 rokov výrazné zvýšenie teploty. Otepľuje sa rýchlosťou, ktorá presahuje celosvetový priemer, pričom extrémne horúčavy sú tu čoraz častejšie. Podľa vedcov sa bude teplota na Antarktíde do konca storočia zvyšovať o 0,34 °C za desaťročie. Očakáva sa, že do konca storočia sa tak oblasť bez ľadu zväčší až trojnásobne.
Zrýchlené otepľovanie
Antarktída je najjužnejší svetadiel a nachádza sa okolo južného pólu. Je obklopená Južným oceánom (známym aj ako Antarktický oceán), ktorý bol za oceán oficiálne uznaný až v roku 2021. Spomedzi všetkých svetadielov má najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2 200 m n. m.).
Antarktický ľad tvorí až 90 % ľadu na celej Zemi. Nachádza sa tu asi 145 podľadovcových jazier. Paradoxne je tu podnebie veľmi suché. Na povrchu Antarktídy sa nenachádza žiadna kvapalná voda. Transantarktické pohorie ju rozdeľuje na východnú časť a západnú. Zo Západnej Antarktídy vybieha smerom k Južnej Amerike úzky dlhý Antarktický polostrov.
Prvý človek, ktorý dosiahol južný pól, bol nórsky polárny bádateľ Roald Amundsen 14. decembra 1911. Na základe Antarktického zmluvného systému je od roku 1959 Antarktída medzinárodným územím. Zmluva zakazuje využívať toto územie na vojenské účely a zaručuje slobodu vedeckého výskumu. Na území sa nachádza približne 70 výskumných staníc.
Nová štúdia publikovaná v recenzovanom vedeckom časopise Nature Geoscience prezentuje výsledky spoločného výskumu Exeterskej a Hertfordshirskej univerzity a British Antarctic Survey. Vedci vyhodnocovali satelitné údaje, aby zistili, v akom rozsahu a ako rýchlo dnes reaguje Antarktický polostrov nachádzajúci sa v západnej časti Antarktídy na klimatickú zmenu, resp. globálne otepľovanie.
Zistenia sú šokujúce. Kým v roku 1986 bola zelená plocha veľká necelý 1 km2, v roku 2021 to bolo už takmer 12 km2. Dôležité je tiež zistenie, že zazelenanie machom sa vplyvom zrýchleného otepľovania zrýchľuje.
Ohrozená biologická bezpečnosť
V jednom skoršom výskume vedci našli významné dôkazy o zvýšenej miere zazelenania v posledných desaťročiach. Táto nová štúdia potvrdzuje zrýchlený a rozšírený trend ekologizácie na Antarktickom polostrove.
„Biologická bezpečnosť tu bude čoraz kritickejšia,“ upozorňujú autori štúdie. „Machové ekosystémy sú kľúčové z hľadiska zväčšujúceho sa rozsahu vegetácie, tvorby organickej hmoty a pôdy a následného osídlenia rastlinami.“
Machové spoločenstvá totiž zohrávajú zásadnú rolu pri premene holých skalných povrchov na pôdu s následnou vegetáciou. Preto je podľa vedcov pochopenie rýchlosti a povahy zmien v ekosystéme na Antarktíde rozhodujúce pri hľadaní odpovede na otázku, či dôjde k radikálnym zmenám v biológii tohto ikonického regiónu.
Ohrozený ekosystém
„Pôda v Antarktíde je zväčša chudobná alebo nie je žiadna. No tento nárast zazelenania pridá organickú hmotu a uľahčí tvorbu pôdy, čím potenciálne pripraví pôdu pre rast iných rastlín,“ upozorňuje Dr. Oliver Bartlett z Hertfordshirskej univerzity. Zvyšuje sa tak riziko príchodu a rozšírenia nepôvodných a invazívnych druhov rastlín, ktoré môžu vážne ohroziť ekosystém tohto svetadielu.
Environmentálny vedec Dr. Thomas Roland z Exeterskej univerzity, ktorý bol jedným z členov výskumného tímu, upozorňuje, že na Antarktíde síce stále prevažuje ľad, sneh a skaly a zelená, machom pokrytá časť je len malá v porovnaní s celou Antarktídou, rozsah tejto zelenej oblasti „dramaticky narástol, čo ukazuje, že aj táto obrovská a izolovaná „divočina“ je ovplyvnená antropogénnou zmenou klímy“.
Roland tiež upozorňuje, že „citlivosť vegetácie Antarktického polostrova na zmenu klímy je zjavná a pri budúcom antropogénnom otepľovaní by sme mohli vidieť zásadné zmeny v biológii a krajine tohto ikonického a zraniteľného regiónu“. Aktuálne zistenia podľa neho „vyvolávajú vážne obavy o environmentálnu budúcnosť Antarktického polostrova i tohto svetadielu ako celku. Aby sme Antarktídu ochránili, musíme pochopiť tieto zmeny a presne identifikovať, čo ich spôsobuje.“
