Situácia v oblasti ženského zdravia na Slovensku je alarmujúca. Podľa odborníkov sa Slovenky stretávajú s vyššou úmrtnosťou na rakovinu a to už v relatívne mladom veku, v porovnaní so ženami z iných krajín Európy. Na nedávnej konferencii TA3 sa diskutovalo o zanedbanej prevencii, neskorej diagnostike a nedostatku špecializovaných centier. Píše o tom ta3.com.
Na konferencii bol predstavený výskum Imricha Berta, ktorý analyzoval ženské zdravie na Slovensku z pohľadu prevencie, rizikových faktorov, chorobnosti a úmrtnosti. Zamerali sa na onkologické ochorenia, konkrétne rakovinu prsníka, krčka maternice a pľúc, a tiež na regionálne rozdiely. Berta upozornil, že ak by sa slovenské ženy dožívali podobného veku ako v Nemecku či Fínsku, ich priemerná dĺžka života by sa predĺžila až o štyri roky.
„Hlavné príčiny úmrtí slovenských žien sú neprekvapivo kardiovaskulárne ochorenia a onkologické choroby, ale to sa týka celej populácie. Ak sa pozrieme na ekonomicky aktívnu populáciu alebo populáciu v ekonomicky aktívnom veku, tam značne prevažujú onkologické choroby. Až 50 percent úmrtí žien do 65 rokov tvoria onkologické choroby. V tejto vekovej skupine zastupujú kardiovaskulárne choroby iba 20 percent úmrtí,“ uviedol Berta.
Slovensko sa radí medzi krajiny s tretím najvyšším počtom úmrtí na rakovinu v Európskej únii. Tento fakt podčiarkuje neuspokojivý pomer medzi novými prípadmi rakoviny a úmrtiami, keďže mnoho žien zomiera ešte v priebehu toho istého roka, v ktorom im bola rakovina diagnostikovaná. Dodal, že podľa týchto štatistík nás predbehli len Bulharsko a Poľsko.
Podľa portálu Zdravotnícky denník, regionálne rozdiely sú markantné, pričom najvyššia úmrtnosť na rakovinu je v južných okresoch, najmä pri hraniciach s Maďarskom. Naopak, v Prešovskom kraji je najnižšia úmrtnosť na gynekologické zhubné nádory vďaka lepšej účasti na preventívnych prehliadkach. Pokiaľ ide o rakovinu prsníka, Slovensko má jednu z najnižších mier päťročného prežívania v EÚ – len 75,5 % v porovnaní so 81,6 % v Českej republike a až 89 % vo Fínsku
Situácia v oblasti prežívania po diagnóze rakoviny prsníka je na Slovensku tiež veľmi zlá. Iba 75,5 % žien prežije päť rokov po diagnóze, čo je jedna z najnižších hodnôt v celej EÚ. Na porovnanie, v Česku je to 81,6 %, v Nemecku 86 % a vo Fínsku až 89 %.
Na konferencii odborníci poukázali aj na problém rozdielov medzi skríningovými a neskríningovými mamografickými centrami, pričom zdôraznili, že certifikované centrá dokážu významne zvýšiť šance na prežitie. „Je tam podstatný rozdiel v ceste pacienta. Keď sa pacientka zúčastní preventívnych vyšetrení, lebo má nález, tak my potrebujeme, aby v čo najkratšej dobe bola čo najlepšie diagnostikovaná. Toto práve zaručujú certifikované centrá, ktoré sú akreditované na základe podmienok a majú aj spätne audit, či naozaj dodržiavajú všetky tie parameter, ktorá majú. Výber špecializovaného pracoviska dokáže pre pacienta urobiť obrovský skok až na úrovni 20 percent v tom celkovom prežívaní. Sú to percentá, ktoré už nedokáže dohnať žiadny inovatívny liek, ani nič podobné,“ upozornila Bela Mriňáková, klinická onkologička.
Gynekológ Mikuláš Redecha dodal, že z niektorých regiónov prichádzajú ženy už s pokročilými štádiami ochorenia, čo je dôsledkom nedostatočného prístupu k špecializovaným pracoviskám a socioekonomických rozdielov.
