Švajčiarsko a Taliansko znovu prekreslia časť svojej spoločnej hranice kvôli topiacim sa ľadovcom, ktoré predstavujú prirodzené predely medzi oboma krajinami. Alpská krajina už schválila dohodu vedúcu k úprave hraníc, ktorá začne platiť po podpise Ríma.
„Významné úseky hranice určujú rozvodie alebo hrebene ľadovcov, firnu (snehu tvoreného malými ľadovými zrnami) či večného snehu,“ uviedla minulý týždeň švajčiarska vláda. „Tieto útvary sa menia v dôsledku topenia ľadovcov,“ stojí v jej vyhlásení. Bern zmenu oficiálne schválil v piatok, na rade je teraz Rím, ktorý vykonáva posledné úpravy. Potom, čo obe krajiny dohovor ratifikujú, predstavia konkrétne zmeny, píše portál ČT 24.
Tie sa dotknú obcí Zermatt v južnom Švajčiarsku a Cervinia v severozápadnom Taliansku pod Matterhornom, siedmou najvyššou horou Álp. Úprava hraníc nastane v okolí významných miest Testa Grigia, Plateau Rosa, Rifugio Carrel a Gobba di Rollin. Nie je to prvýkrát, čo sa taliansko-švajčiarska hranica prekresľuje. V roku 2000 sa hranica blízko stanice lanovky Furggsattel pri Zermatte posunula o sto až 150 metrov, preto sa lanovka odvtedy nenachádza v Taliansku, ale vo Švajčiarsku.
Posuny súvisia s už spomínaným topením ľadovcov a pohybom ich hrebeňov. Meteorologická služba Copernicus v posledných rokoch informuje o tom, ako rýchlo sa ľadovce v Európe topia kvôli rekordne horúcim letám a klimatickým zmenám. Ľadovec Theodul napríklad medzi rokmi 1973 a 2010 stratil takmer štvrtinu svojej hmotnosti a hranice sa vtedy posunuli o sto metrov. Jeden z najznámejších talianskych ľadovcov, Dosdè v Alpách, ustúpil za posledný rok o sedem metrov.
Kvôli klimatickým zmenám stratilo Švajčiarsko medzi rokmi 2021 až 2023 až desatinu svojich ľadovcov, obzvlášť na východe a juhu krajiny v okolí Matterhornu. „Švajčiarske ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie,“ oznámila švajčiarska Akadémia vied. „Rýchlosť topenia je dramatická, o dva roky sme stratili toľko ľadu ako v rokoch 1960 až 1990,“ upozornili.
Ústup ľadovcov je pravdepodobne najviditeľnejším dôsledkom globálneho otepľovania. Ešte nejakú dobu bude topiaca sa voda v lete plniť rieky, ale do konca 21. storočia väčšina ľadu v Alpách sa roztopí. Vody bude stále menej, najmä v lete, čo bude predstavovať problém pre zásobovanie pitnou vodou a poľnohospodárstvo.
Topenie ľadovcov so sebou nesie aj ďalšie riziká. Mohlo by napríklad dôjsť k dočasnému nárastu výskytu ľadovcových jazier a ľadových lavín. V globálnom meradle sa topiaci ľad dostáva do oceánov a prispieva k zvyšovaniu hladiny morí a zaplavovaniu pobrežných oblastí, varujú švajčiarski vedci.
